..vianočné blogy sa zásadne píšu tri dni po Vianociach..

Chcela som napísať blog o príprave na naše krásne prvé Vianoce s drobcom. Bol november, otvorila som si počítač, napísala tri slová, na sekundu som si odbehla a bol tu Štedrý deň. Pri-sa-háám. Takto to bolo. Lebo matkám beží čas inak. Je taký vtip, že- viete, čo je super na nespavosti? Že sa už len trikrát vyspíte a sú tu Vianoce (ak sa nikto nesmeje, je to preto, že ho hovoríte 21.12. Pre zachovanie vtipnej pointy odporúčam hovoriť okolo septembra.) Tak- matky to majú podobne. Predpokladám, že je to karmický trest za moje šomranie posledný mesiac tehotenstva, kedy som prosila všetkých svätých, aby čas šiel rýchlejšie. Kým sa to cez byrokratické obštrukcie dostalo k povolaným, bol november a vtedy si niekto povedal- jasné, splňme jej to, nech jej teda ten mesiac ubieha rýchlejšie, veď bola dobrá. A bum, na začiatku novembra mám zrazu koniec decembra. Moja mamina tvrdí, že najzaneprázdnenejší na svete sú matky na materskej a dôchodcovia. Mami je od tohto roka tiež dôchodkyňa a minule príslušnosť k sociálnej skupine dávala najavo počas nákupu v Kauflande asi takto- bože, títo dôchodcovia sú už všade, čo nesedia už trošku doma (akože ha-ha- veď aj ja som dôchodca, tak vás to nemôže uraziť. To je niečo podobné ako keď ja srandujem o ženách, ktorým prepína z kojenia a modrého koňa- môžem, lebo som tiež prepnutá kojaca žena, registrovaná na modrom koňovi.) Keďže moja mamina ale na čele nemá vytetované, že je dôchodkyňa, urazila minimálne polku osadenstva Kauflandu, ktoré zachytili jej antidôchodcovské ponosovanie.  Každopádne, premotivované matky to majú ešte ťažšie ako ostatné. Tie premotivované totiž inštalujú svoje deti do kostýmov a pchajú ich pod čečinu, aby následne mohli utekať do fotolabu a vyrábať vianočné pohľadnice- pretože, kto z rodiny a kamošov netúži, aby mu na chladničke viselo moje dieťa, nech sa mi na oči neukazuje.

Premotivované matky zároveň túžia mať dokonalú večeru. Keďže to mali byť naše prvé rodinné Vianoce- predstavovala som si, ako budeme variť kapustnicu, ktorá bude rozvoniavať po celom byte, budeme sa smiať a popíjať medovinu. Naša prvá rozprava o sviatočnom menu skončila hlasnou hádkou o to, koho mama varí lepšiu kapustnicu, padli tvrdé slovné spojenia ako- tá od tvojej je ako zo školskej jedálne, alebo tvoja mama nedáva dosť mäsa. Bolo to jednoducho drsné. Keď sme sa ako-tak uzmierili, prišiel na pretras šalát a to už boli ohrozené celé spoločné Vianoce- lebo, kto má v šaláte hrášok, ten u mňa skončil a v našej rodine sa hrášok nedáva. Situácie ako táto preveria váš vzťah a v rámci jeho zachovania, sme si deň pred Štedrým dňom doniesli mištičky plné šalátov a kapustníc- každý od svojich rodičov. A teda, spoločné varenie sa nekonalo, ale aspoň ten smiech a medovina tam boli..

Druhá kríza sa črtala vo veci zachovania tradícií pri sviatočnom stole. Moji rodičia sa totiž prispôsobili mne a naša tradícia bola prípitok, kapustnica a moje nervózne prešlapovanie, kým ocino dojedal šalát s rezňom, aby som už mohla rozbaľovať darčeky. Všehovšudy 20 minút, aj to už bolo dlho, lebo ako vieme, Vianoce nie sú o jedle, ale o darčekoch. Teda o láske, o láske som chcela napísať, ehm. Za to môj frajer mal 6 chodové menu, a aj keď tehotenská pažravosť ma vytrénovala v jedení veľkého množstva jedla, toto mi znelo ako utópia - oblátky, opekance, kapusta, šalát a ryba. Šmárja, už pri opekancoch som nedokázala myslieť na nič iné len na darčeky. Ja som si presadila len jednu tradíciu- peniaze pod obrusom, dúfajúc, že sa na n zabudne a ja ich objavím v polovici januára- to je tradícia podľa môjho gusta, nie nejaká oblátka s medom.

Posledný víkend som venovala upratovaniu, ako sa patrí. Lebo proste Vianoce bez vyleštených koreničiek jednoducho neprídu. Po trojhodinovom riadení kuchyne prišiel návrh od frajera- upečme si medovníky. Ja teda osobne medovníky nemusím, ale nechcela som kaziť atmošku, tak hovorím ok. Pre lepšiu predstavu je nižšie harmonogram nášho SPOLOČNÉHO pečenia. V rámci promokampane mi to Tomáš vykreslil ako večer plný voňavých medovníkov, smiechu (áno, opäť smiech, nesmie chýbať) a medoviny (ani tá nesmie) a vianočnej pohody.

Realita:

15:06 padlo definitívne rozhodnutie- ideme piecť

15:14 vyberáme recept- Tomáš má vraj výborný a vyskúšaný od kolegyne

15:24 Tomáš priznáva, že medovníky podľa toho vraj výborného receptu, ktoré už 10 minút opisuje nikdy nejedol, ale ZNELI mu dobre

16:02 bojujem s dôchodcami a matkami, ktorým tiež udrelo mlieko, v Kauflande - o múku

16:16 vraciame sa domov

19:30 dieťa uspaté. Čo sa dialo posledné tri hodiny si nepamätám a neverím, že to boli tri hodiny

20:00 začíname piecť vytúžené medovníky

20:05 dávam roztápať med

20:15 miesim cesto

20:25 stále miesim hnusné lepkavé cesto

20:30 prichádza Tomáš a pýta sa, či mi môže pomôcť a že to (hnusné lepkavé) cesto by potrebovalo ete med, podľa neho

20:31 sám príde na to, s čím treba pomôcť a chopí sa zohriateho medu

20:32 napadne mu, že by mohol spraviť hriatô

20:35 stále miesim, tentokrát už hnusné premúčené cesto

20:37 Tomáš hľadá vodku, aby spravil hriatô

20:40 snažím sa vaľkať

20:42 Tomáš hľadá flaštičku na svoje vychýrené hriatô

20:45 cesto vyvaľkané, ruky presilené, ide sa vykrajovať

20:51 Tomáš vykrojil dvoch snehuliakov a 5 srdiečok. Dal si hriatô

20:52 Sadá si na gauč a vyhlasuje, že už nevládze

23:00 Tomáš ide spať. Chváli svoje hriatô a šomre na MOJ nápad s medovníkmi

01:52 dopiekla som poslednú várku

02:10 líham si do postele, dieťa ma zacíti a budí sa. Ja cítim hriatô

02:11 spím a kojím, sníva sa mi ako pečieme medovníky budúci rok už s oboma deťmi. Teda, s Tomáškom a Riškom

Moja rada - ak pečiete rada, idzte na to sama :)

Pre tých, ktorí sa už na tomto mieste pozastavujú nad tým, že som mimo, keď sa snažím spraviť supertruper Vianoce pre moje dieťa, ktoré má tri mesiace,  by som veľmi rada dodala, že podľa mňa Vianoce sú ako stvorené práve pre maličké deti. Možno má môj syn na háku to, ako má zabalené darčeky, ale tá radosť, keď zbadal svetielka na stromčeku. Okej, priznávam, prvých pár sekúnd mal taký wtf výraz, že moja tebe už nadobro zahrablo, nazdobiť ihličnan a napchať ho do izby, ale okej, daj sem prso a je ti odpustené. Ale potom zbadal zas a znova svetielka a tá radosť.. To sa nedá ničím vyvážiť. Fakt. A keď o pár rokov bude chcieť všetky tie neskutočne predražené hračky, budem si s láskou pripomínať, ako mu stačili k detskej radosti len svetielka. A bohvie, možno z môjho syna vyrastá antimaterialista, ktorý si na darčeky nepotrpí a bude mu stačiť, že sme na Vianoce všetci spolu (haha, s mojimi génmi- môžem zabudnúť - všetko bude chcieť).

Keď nadišiel deň eš a šlo sa večerať, všetko bolo načasované presne tak, aby Riči vydržal na večeru a darčeky. Samozrejme, jangmen si o pol piatej zmyslel, že už je dosť veľký na nejaké uspávanie a zaspal sám, len tak, v košíku, stiahol plienku na hlavu a čau. Skoro mi zabehlo hriatô. Tak sme si spravili, chtiac-nechtiac, americké Vianoce a rozbaľovali sme darčeky ráno. Tento rok som mala super nápad - nebudeme si kupovať veľa vzájomných darčekov, ale každý osobitne nakúpi darčeky malému, nepovieme si aké a budeme mať prekvapko pod stromom aj my. Realita - ja som nakúpila darčeky a potom som o nich hovorila pol dňa. Tomáš nekúpil nič, 23. ma nechal vybrať si v Babysvete, čo chcem, zaplatil to a ja som si to zabalila a následne rozbalila, aby sme to mohli používať.

Krpca najviac potešil masthev každej rodiny s malým infantom - hovoriaci psík od Fisher price. Máme ho dva dni, malý ho miluje a ja nenávidím. Je to ale trošku schiza, lebo si zároveň spievam- Si priateľ, si priateľ a rád sa s tebou hrám a rozmýšľam, či sa niekedy ešte budem schopná zaradiť do dospeláckeho kolektívu bez toho, aby mi niekde v pozadí v hlave stále neznela táto pieseň..si priateľ, si priateľ..

U nás momentálne fičí všetko, čo vie hrať a prípadne svieti. A úplný vrchol je, keď sa to dá vopchať do úst a oslintať. Osobný tip okrem psíka je nosorožec. Ktorý sa dá natiahnuť a hrá- tu. Riško si ho sám raz natiahol a zľakol sa. Ale to robí aj keď si kýchne alebo vydá iný nečakaný zvuk zo svojho tela.

Vianoce s dieťaťom nemajú chybu. Ak nemáte deti a ani ich neplánujete, odporúčam ich aspoň na Vianoce. Neviem, kde ich majú. Ale viem, kde ich nemajú- v Kauflande, lebo tam sú len matky a tí dôchodcovia.  Keď ste stále v srdci, hlave a občas aj v prejave dieťa ako ja, Vianoce sú dokonalým spôsobom, ak sa vrátiť do detstva. Áno, možno už nedostanete kooopec darčekov, lebo všetci myslia na najmenšieho člena a každý vám hovorí, že ste už najkrajší dar dostali, skúste sa netváriť ako ja- áno, porodila som dieťa, je super, ale playstation poteší tiež. Ale hlavne si môžete spraviť radosť vy. Možno nie novou kabelkou, lebo šak na čo, keď prebaľovacia taška je takáá super. Ale môžete si kúpiť toho najväčšieho plyšáka- lebo veď pre dieťa. A môžete mať doma bordel aj cez Vianoce- lebo veď dieťa (ktoré síce ešte len leží a veľa bordelu nerobí, ale aj tak..) A môžete kľudne pribrať z koláčikov a máte istotu, že nebudete väčšia ako cez leto- áno, toto sú prvé Vianoce, kedy mám o 20 kíl menej ako v auguste. Môžete pozerať rozprávky a dieťa obložiť vankúšmi, aby nevidelo telku, lebo to je nono. . A tak celkovo. Vianoce vždy boli môj top sviatok. A áno, máme ten najväčší darček a ja mám istotu, že nech je cesto a medovníky akokoľvek lepkavé a vianočný obrus je dokrčený a ja občas nestíham ani zapáli sviečku v adventnom venci, aj tak je všetko dokonalé, kým tu máme nášho malého vianočného škriatka. Vlastne skôr takého trola, podľa rozmerov, objemu líc a počtu dvojitých briad. A ja sa idem stopnúť, lebo by som bola strašne pateticko-romanticko-nostalgická. J

Pár mojich vianočno nevianočných praktických postrehov:

1. Na uspávanie u nás zaberá biely hluk a plienka na hlave. Odporúčam appku soundsleeper- od zvuku vysávača a fénu, maternice až po horský potok a supermarket, 30 minút z každého, neobmedzene, free. Plienka je zadara, natiahnuť cez oči, aktívnejším deťom ju po zaspatí odobrať, aby si ju nestiahli nižšie. Základ pri uspávaní dieťaťa je ale myslenie. Nemusí byť pozitívne, len si musíte v hlave zakázať akúkoľvek myšlienku, čo budete robiť, hneď ako uspíte- lebo neuspíte.
2. Nestrihajte si ofinu v zime. Mňa to chytí zhruba každý tretí rok. Vidím nejakú fotku alebo herečku s ofinou a musím sa dať ostriha. Vždy pred Vianocami. Výsledok je že mám ofinu. Jeden deň ma baví, potom zistím, že dokrkvaná spod čiapky to nie je výhra. 2 mesiace nosenie pukačky ako päťročný redko.
3. Veľmi sa hanbím, aký som asociál. Preto sa hromadne ospravedlňujem všetkým kamoškám, ktorým nedvíham, neodpisujem. Ja už namiesto ahoj mám prednastavené- prepáč, že až teraz, ale... Potešte ma, že nie som sama.
4. Žiadne strenutie nie je náhodné. Ďakujem mojej bývalej spolužiačke Andrejke, ktorá sa u nás zastavila, aj keď bola len pár dní na sviatky doma a dala mi pár super tipov, ako cvičiť s drobcom. Pre maminy v Ba- ak máte možnosť, určite si vyskúšajte hodiny s Aďou naživo alebo na fitshakeri a cvičenie pre krpce Babybalance vám závidím- ak niekto vie o niečo podobnom v BB, dajte mi, prosím, vedieť J
5. Ďakujem za návštevu Maťke s frajerom, ktorí nás prišli pozrieť len tak- lebo sme pekní a tešia sa z každej Riškovej fotky. Špeciálne ďakujem Mati, ktorej som veľmi podobne porozprávala o pôrode a nikdy nezabudnem na výraz jej tváre pri slove nástrih. Milujem moje bezdetné kamky. Ste super. Všetky J
6. Všetci, ktorí máte depku- pozrite si trailer k filmu Zootropia. Po polsky. Bardzo smiesne. Fakt.
7. Z materiálnych vecí ma najviac potešil nový notebooko-tablet Yoga, od Ježiška Tomáška , ktorý som si ani nepomyslela, že dostanem, aj napriek tomu, že môj starý notebook znie ako naštartovaná Mig 21. Z nemateriálnych ma najviac poteší, keď vyzdravie moja mamina, ktorá má chrípku a nevidela som ju od doby, kedy som si u nej vyzdvihla najlepšiu kapustnicu na svete <3

Šťastné a veselé.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako sa hrám na wannabe Carrie Bradshew.. alebo o tom, čo píšem, kým je muž na pive :)

Čo všetko sa zmení za tých 10 rokov, odkedy nám Elán spieval, že sme ženy a v očiach máme otázku, čo láska zmení? U mňa sa zmenilo veľa. Zmaturovala som, odišla na leto preč, vrátila sa, začala chodiť na výšku, znovu odišla, znova sa vrátila, doštudovala som školu, som bakalár, zmenila som frajera a potom ďalší zmenil mňa a potom som odišla do iného mesta a nedoštudovala som, našla som si prácu, znovu nový frajer, znovu sama, návrat domov, môj muž, pes, syn, bum 10 rokov v 5 riadkoch. Fakt 10? Veď ja si doteraz pamätám maturitné otázky. A pamätám si, ako som na obrubníku bozkávala s pekným chlapcom z mojej školy, ktorý sa mi nezdravil, ale karma ho dobehla a dnes ma má na krku každý deň. Hej, hej. Môj terajší frajer, je moja platonická láska zo strednej, bola som doňho a to -násťročné dievča vo mne má chuť aj dnes napísať do Bravíčka: ženy, na strednej nevedel, ako sa volám (chvalabohu, keď ste na strednej, meno Oľga nie je žiadna výhra :D) a dnes s ním zdieľam posteľ (a kúpeľňu a kuchyňu, chodbu a aj wc, no a hádam by aj stačilo) a priemerne tak jedenkrát do dňa ho donútim nazvať ma snúbenička. Aj dnes, keď si na to spomeniem sa ho hanbím. Potom si ho predstavím, ako chodí po byte bez papúč, čo ma rozčuľuje, a hanba je preč. Ale aj tak, môj idol je dnes môj starý, ha.

Keď sa s niekým rozídete prvýkrát je to rana pod pás. Teda, pre mňa bola, predsa len, s novou situáciou sa človek zmieruje ťažko a nikdy to nejde zo dňa na deň. O čom píšem vedia určite všetci, ktorí si prešli detskými láskami, ktoré neprežili dospievanie a tie zmeny, ktoré tomu prechádzajú. A potom prídu ďalšie vzťahy, a vás rozchody a hádky stále bolia. A vy sa buď niekam posúvate alebo sa cyklíte. U mňa to nebola otázka jedného dňa, zmena neprišla zo dňa na deň a vlastne tá zmena, aká by to mala byť, to ešte stále nejde. Stále som len žena s predmenštruačným syndrómom, na ktorom občas padajú všetky moje zásady, ale.. Vždy som pochopila, že to dobré na všetkom zlom nemôžeme vidieť hneď- Občas je potrebný čas. Vždy je potrebný čas. Lebo teoreticky hlave viete veci vysvetliť aj hneď, ale dohovoriť citom sa nedá. Ale ešte niekdy sa mi nestalo, že by som s plynúcim časom nevidela zmysel v tom, čo ma niekedy bolelo. Každý preplakaný rozchod, každé sklamanie, v škole, v práci, v ľuďoch ma viedlo tam. kam malo. Strašne sa chcem vyhnúť slovám ako náhoda, osud, karma, už aj tak budem patetická až až :) Ale keď ležím vedľa mojich chlapov, užívam si to a keď sa pozriem do minulosti, necítim hnev ani nenávisť, ani ľahostajnosť, ani sklamanie. Len si poviem, ahá- super, že sa to stalo, lebo všetko ma to viedlo sem, kde mám snáď byť. A nech sa bv budcnosti stane čokoľvek, nech by to bolo akokoľvek zlé, viem, že nad tým nemávnem rukou, ale viem, že už aspoň niekde v kútiku duše budem tušiť, že časom prebolí aj to a dovedie ma to na to správne miesto. Kto povedal, že cesta je cieľ? Nechce sa mi googliť, tak sa budem tváriť, že je to moja myšlienka :) vyššie som písala o nejakom cyklení sa. Každý má tie svoje veci - predstavy a túžby s ktorými ide do vzťahu a zároveň tam dáva kus seba. Ten kus o ktorom si myslí, že stojí za to- píšem teraz o ľuďoch, ktorí majú zdravé sebavedomie, tento blog nie je o extrémoch. Bolo by krásne na prvýkrát nájsť človeka, s ktorým si sadnete natoľko, že spolu prežijete celý život. Ale úprimne- koľkým z nás sa to podarí? Je to taká zmes náhody a šťastia, že je to veľmi ojedinelé. Nie je ale dôležité smútiť, ak sa to na prvýkrát nepodarí, ani keď sa to nepodarí na druhý, či na tretíkrát. Nie je obmedzený počet razov, kedy to je ešte okej a kedy nie. Je to o individuálnom pocite, komu to vyhovuje, aj 100 je v poriadku :) Oveľa podstatnejšie, podľa môjho názoru je, že ak sa človek dostane do stavu, že už mu to nevyhovuje, nadobudnúť schopnosť to zmeniť. Nechcem zovšeobecňovať, ale u mňa vždy platilo, že čo vyžarujem, to aj priťahujem. Teória mi vždy išla lepšie ako prax a aj napriek tomu, že som si veľa rokov uvedomovala, že robím chybu v tom, že čokoľvek očakávam, nedokázala som prestať. Mala som pocit, že ak do vzťahu niečo dávam, musím to zákonite dostať naspäť. To ale neplatí. Láska a vzťah nie je obchod, kde si za lásku kúpite lásku. A fungovať to ani nikdy nebude, aspoň nie dlhodobo, lebo čokoľvk zištné, nie je úprimné a čo nie je úprimné proste nemá predpoklad fungovať. Myslím, že najkrajšie to vidno na zvieratách alebo malých deťoch, ktorých láska si žiadne podmienky nekladie a ani nemá očakávania. Očakávanie vždy predchádza sklamaniu, o čo krajšie je nič nečakať a dostať viac. Nechcem, aby ste si mýlili zásady s očakávaniami. To je u mňa rozdiel. Napríklad- Zásada je neakceptovať klamstvo a vyžadovať úprimnosť. Očakávanie je, že čakám od partnera kvety, lebo kamoškin frajer jej nosí kvety každú stredu a keď túto stredu nedostanem bukrétu aj ja, budem prehodnocovať, či náš vzťah ešte má zmysel a na každú otázku- čo mi je- odpoviem NIČ. To, že kamošku možno jej frajer podvádza na každom kroku každý utorok už nevidíme, tak ako prehliadame to, že možno sme od frajera nedostali na narodky najväčšiu kyticu, ktorá by tak krásne ukázala na instagrame, ale za to nám vymenil zimné gumy a povysával auto, do ktorého si systematicky mrvíme celú zimu. Tieto príklady sú samozrejme zjednodušené, ale snáď ste zachytili pointu. Ja sama občas mám nejaké očakávania a tiež bývam sklamaná, ale pracujem na tom. Trvalo mi to veľmi dlho, kým som sa dopracovala k tomu, že vzťah nie je boj, ani vyjednávanie znepriateľených strán. Ale, že vo všetkých vzťahoch je najdôležitejšia pokora a schopnosť si proznať chybu. Často toho druhého zahltíme našimi požiadavkami a predstavami o tom, aký by mal byť, až zabúdame na naše vlastné chyby a nedostatky. Ženy často hovoria, že sa ich muži boja, že priťahujú len samé skrachované existencie, prípadne, že tí dobrí sú už zadaní- obvykle iným mužom :) Muži sa neboja, tí, ktorí za to stoja určite nie. Ak mám vedľa seba normálne zmýšľajúceho muža, nemôže ho predsa odstrašiť moje sebavedomie alebo samostatnosť, ale naopak, bude na mňa pyšný a bude ma podporovať, a z jeho mužnosti mu to nič neuberie. A na záver. Žena má zostať ženou. Keby to bolo inak Boh by stvoril len pekných a menej pekných mužov. My sme tu na to, aby sme boli nielen pekné, ale aj silné, múdre a milujúce zároveň. Aby sme mužom ukázali náš pohľad na svet, aby sa kvôli nám zmenili na ešte lepších, lebo sa im ten pohľad páči, nie preto, že musia. Aby nás akceptovali a aby boli akceptovaní, Tak ako vo všetkom, platí to, čo nám viselo na nástenke ešte v treťom ročníku na základke- nerob druhému to, čo nechceš, aby robil tebe :)

..taký trošku iný blog.

Aj keď v poslednej dobe sa skôr vyňadrujem, než vyjadrujem, udalosti posledných dní a týždňov mi nedajú pokoj. 

Keď som sa predminulú noc zobudila, aby som nakojila krpca, chytila som do ruky mobil a snažila som sa trošku prebrať, aby som nezaspala. Udalosti, ktoré sa stali v Paríži ma prebrali tak, že od piatej ráno som už nemohla zaspať vôbec. Viem, nie sú to ojedinelé hrôzy, dennodenne sa dejú iné, možno horšie veci, o ktorých bežné médiá neinformujú. Prečo to tak je neriešim. Môj muž ma naučil, že sú veci, ktoré neovplyvním a nemá zmysel sa tým zaoberať a trápiť. Tak som v tomto duchu uzavrela tému ponožiek pohádzaných po zemi, ľudí bez zmyslu pre humor a tiež to, či náš svet riadia ilumináti podľa nejakého vyššieho svetového poriadku alebo nie. Možno to zo mňa robí ovcu, ale ako sa hovorí- i dont care, mohli by ma volať aj horšie :) 

To, čo mi napadlo je, či je zodpovedné do takéhoto sveta priviesť deti. Deti, ktoré možno o pár rokov budú utekať pred vojnou alebo v nej bojovať. Oplatí sa kvôli pocitu, naplneniu vlastnej sebeckej predstavy o rodine a uspokojeniu materinského inštinktu splodiť nového človeka bez toho, aby sme mali istotu, čo bude zajtra a či naše predstavy o tom, že žijeme v mieri nespadnú ako domček z karát? Myslím si, že odpoveď je áno. Nie sme prvá generácia žijúca v neistote. Naši starí rodičia prežili vojnu, rodičia prežili veľkú časť života v režime, kde sa báli vyjadriť svoj názor a my sme sa narodili do doby, kde padali železné opony, rúcali sa múry, ale aj tak nič nebolo isté. Ak by som šla ďalej do minulosti- dobu temna vždy vystriedalo znovuzrodenie. Stredovek a renesancia.. Raz sme hore, raz dole. Možno naozaj nastal čas, kedy ľudstvo musí spadnúť nižšie po kĺzačke sinusoidy, aby sme zas mohli stúpať hore. 

A jedinou nádejou sú deti. To ako ich vychováme. To, koľko lásky sme schopní im dať, aby ju mohli rozdávať do sveta ďalej. Ako im ukázať, ako žiť správne. Že je dôležitá pokora a nie moc. Že ľudia nie sú len dobrí alebo zlí a že nie je dôležité sa nepomýliť, ale dokázať si priznať chybu. A že ľudia sa naozaj nedelia podľa vierovyznania alebo farby pleti, či krajiny z ktorej pochádzajú. Že tolerancia je dôležitá a že počúvať niekedy znamená viac než rozprávať. Také tie staré známe pravdy, ktoré sú tu už veky vekov, ale občas na ne zabúdame. A vždy, keď si budeme myslieť, že my vychovávame deti, tak by sme sa mali zamyslieť, že tí malí a neskazení človiečikovia sem prišli, aby vychovali nás. Takže definitívne- odpoveď je áno, napriek tomu, čo sa deje. V Paríži, v Bejrúte, na Ukrajine, v Sýrii, alebo možno len vo vedľajšom byte, kde sa niekto možno práve teraz trápi..verím, že nás nečakajú zlé časy. Čakajú nás také časy, aké si zaslúžime. Snažme sa, aby boli čo najlepšie.

#justpray ☺️

Všetkými masťami mazaný..alebo o tom, akú kozmetiku používame :)

Som mamou len pár týždňov, ale zo dňa na deň si viac a viac potvrdzujem jedno pravidlo, ktoré platí nielen v reklame na istý nápoj - nasleduj inštinkt. Je to to najlepšie, čo môžete spraviť, aj pre vaše dieťa, aj pre vašu pohodu. V dobe internetu a všade dostupných informácií si mnohokrát povieme, aké ťažké to mali naše mamy, odkiaľ brali informácie - veď je zázrak, že sme vôbec prežili, keď nemohli každé naše odgrgnutie preberať na internetových fórach a googliť každú našu vyrážku. Opak je pravdou- tých informácií je dnes také množstvo a často sú protirečivé, že namiesto toho, aby nám pomohli nás len viac mätú. 

Keď sa mi začiatkom septembra narodil môj prvý syn, prvé dni si pamätám len matne. Namiesto toho, aby som si ich naplno užívala, využila som každú voľnú chvíľu, aby som ju strávila na internete a hľadala informácie, pretože som mala pocit, že ak si nepozriem video, ako sa má dieťa držať správne, zaručene mu poškodím chrbticu a ked mi o pár rokov doktor oznámi, že moje dieťa má skoliózu, do smrti si neodpustím, že som si to video nepozrela. Dospelo to do takého štádia, že pri kojení som držala mobil pri hlávke môjho drobca a hľadala a hľadala. Má ležať na chrbte alebo na brušku, odgrgnúť- neodgrgnúť, nosiť-nenosiť, šatkovať- nešatkovať, používať obyčajné plienky alebo jednorázové.. Jedného dňa mi mobil vypadol z ruky, pár milimetrov od jeho hlavy a vtedy som si povedala definitívne stop.  

Posledných pár dní pred pôrodom som venovala poctivému zhromažďovaniu vecí do pôrodnice, kde som mala všetko od teplomeru až po kvapky na bolesť bruška - aj keď, čo je to kolika, som tušila len matne, pripravená a zásobená som sa cítila lepšie. Vždy som síce trvala na tom, že je zbytočné sa predzásobovať dopredu, keď žijeme v dobe, kde je v obchodoch na dosah tovar od výmyslu sveta prakticky nonstop, ale bolo to také kázanie vody a pitie vína (samozrejme metaforické v mojom tehotnom stave :) ). Keďže som mala naozaj nadbytok vecí, ktoré som nikdy nepoužila a dnes by som ich z môjho must have zoznamu vynechala - preto radím. Zoznam si píšte už v prvom trimestri - do ôsmeho mesiaca máte čas škrtať, škrtať a škrtať. Ak to nedokážete vy, požiadajte hormónmi neovplyvnenú a tehotenským kukučom neovplyvnitelnú kamošku, nech vám pomôže. Mala som pocit, že mi nechýba nič, ale človek sa učí za pochodu a to čo ešte potrebujem som zistila až keď sme prišli z pôrodnice domov. Keďže môj syn sa narodil presne na termín a v brušku si pobudol 40 týždňov, jeho koža bola rozmočená a po pár dňoch sa moje krásne bábätko začalo šúpať ako malé háďa. Moje predsavzatie, že nebudem od narodenia používať žiadne kozmetické prostriedky, aby sa koža sama prispôsobila a prirodzene premasťovala tak odišlo spolu s posledným kúskom jeho pokožky, ktorá nebola pokrytá šupinkami. Začalo sa teda hľadanie najvhodnejšej kozmetiky. Na začiatku som si stanovila kritériá - zvučná značka nebola rozhodujúcim faktorom, hľadala som čistú kozmetiku bez zbytočných prísad a parfumácie, ktorá by obsahovala všetko, čo budem najbližšie týždne potrebovať, keďže som nechcela kombinovať sortiment rôznych značiek. Potrebovala som krém na riťku a zapareniny, jemnú umývaciu emulziu, čistiace mlieko pre prípad, že v okolí nie je voda a olejček na premastenie suchej pokožky. Najprv sa mi to zdalo nemožné, keď som už konečne objavila niečo vyhovujúce, nakoniec sa ukázalo, že to predsalen nie je ono. Keď som natrafila na kozmetiku Bimbobio na stránke Feedo.sk , potešilo ma, že obsahuje všetky vyššie spomínané výrobky. Priznám sa, že na začiatku ma odradilo práve to BIO- keďže trend posledných rokov hovorí - dajme nálepku BIO na všetko, predá sa to samé. Preto si vždy dôkladne čítam aj zloženie, tentoraz sa žiadna hra na schovávačku nekonala. Všetky výrobky majú jemnú prírodnú vôňu a vždy, keď cítim olejček, spomeniem si na obdobie spred pár týždňov, keď sme si priniesli voňavého Riška z nemocnice. Olejček je dokonca už do polovice minutý, keďže ním nešetrím - používam ho do kúpeľa, na masáž po kúpeli a aj na masáže boľavého bruška a párkrát, otočená chrbtom k synovi, som si ho dovolila dať aj na svoju tvár. Snáď mi to o pár rokov nevráti a nebude mi kradnúť kozmetiku on :)

Veci, ktoré ste sa o materstve vždy báli spýtať (..a vlastne ste ich ani nechceli vedieť)

Začnem zostra. Kojenie bolí.. Áno, kŕmia nás tým od mlada- pôrod bolí a o tom, čo sa deje na mieste, kde prejde hlava s plieckami nasledovaná malým človiečikom, písať radšej nejdem (tí, ktorí o tom počuť nechcú, môžu predošlú vetu vynechať a to, že toto upozornenie je na konci tejto vety pramení z mojej čistej zákernosti, haha). Samozrejme, pre fajnšmekrov je tu aj cisársky rez- že vraj skratka od „rozrežte mi brucho, vytiahnite dieťa, zošite ma a ja si pár mesiacov mesiacov v kľude ani nekýchnem“ rez. Ale áno, cisársky znie lepšie. Kinematografia má metre a metre dokumentov s jačiacimi ženami počas kontrakcíí, ale ani jednu, ktorá mrví nohami, keď sa jej dieťa prisaje na krvavú bradavku. Áno, bola som štastná, že kojím, puto medzi dieťaťom a matkou vytvárajúce s apočas kojenia je nádherné, tá imunita, ktorú dieťaťu dávate atď. Poviem vám, žiadne erotické sny- o Nutrilone a fľaši som snívala. Áno, dnes už prešlo 7 týždňov a je to lepšie, ale žiadam osvetu- kojenie bolí milé ženy a malo by sa o tom vedieť, ale napriek tomu je to tá najlepšia forma masochizmu - 50 odtieňov šedej v materskej verzii :)

Apropó pôrod. Vo filmoch má žena vždy prehodené niečo cez nohy- najčastejšie zelenú plachtu, ktorá zabraňuje mužovi, aby videl všetko do detailov. Tak - takúto plachtu nedostanete. Tomi videl všetko. Môj hrdina, pred ktorým som sa prvý rok vzťahu tvárila, že ani necikám, mal teda v priamom prenose.. všetko. Počas pôrodu som povedala len tri vety. Dve holé: 1. Voda. 2. Tlačím. A jednu rozvitú: Tomisko, nedívaj sa.

Materinský inštinkt a materinský spánok prídu po pôrode. Materinský inštinkt teda prišiel okamžite, o tom po tom, keby mi kázali po pôrode zjesť placentu, ako jedného času plánoval Tom Cruise- to by som asi zvažovala, ale keď mi po pôrode priložili na brucho malého Riška to bol pocit ako Big tasty Bacon po týždňovej hladovke na milióntu (áno, môj tehotenský apetít nechal značné pozostatky na mojej schopnosti tvoriť schopné prirovnania.) Materinský spánok sa ale nedostavil. Moja mamina hovorí, neboj, príde to- keď si bola malá, spala som pri tebe ako myš na vreci. Tak som sa na to spoľahla. Tiež som spala ako myš. Vo vreci. Pridusená, polomŕtva. Proste nič. Zobudila som sa na hlas môjho Tomiho, ktorý mi prikladal môjho syna- už opatreného a prebaleného vysvetľujúc mu: teraz mame vytiahneme prso a môžeš piť, neboj sa, ona sa nezobudí. A spala som ďalej.

To, že ste matka z vás nerobí členku stáda matiek. Môj muž má tendenciu spájať ma s inými matkami. Aha, tá má kočík môžete sa kamošiť. No nemôžeme. Tak ako si všetci fúzatí nebudú rozumieť, len preto, že majú fúzy alebo sa nebudem kamošiť so všetkými ľuďmi v knižnici, lebo jéééj, super - všetci sme gramotní.

Vycítite, keď je dieťa hladné. Čo je nádherné, toto puto funguje obojstranne. Nech spal akokoľvek tvrdo, nech som si do čaju dala koľkokoľvek rohypnolu, ehm, medu som chcela napísať, medu. Vždy, keď som otvorila, chladničku. Keby chladničku, vždy, keď som len pomyslela na jedlo, že by bolo fajn si dať obed o pol piatej poobede, malý začal plakať. V rámci popôrodnej diéty veľmi dobré. Hovorím si okej, moje dieťa chce fit mamu. Potom ale začal plakať, aj keď som odišla behať a to ma miatlo. Nakoniec som sa naučila jesť za pochodu. Keď som si po pár týždňoch prvýkrát dala stravu, ktorá nebola 5 krát zohriata a aj tak studená a mohla som to zjesť po sediačky, bola som nesvoja a chvíľku som si myslela, že inak ako v stoji už prežúvať neviem. Ale, vraciame sa spať do normálnych kolají a navyše naučila som sa kojiť a jesť naraz. Omrvinky v detských vlasoch rovnajú sa šťastná mama - pamätajte.

Myslíte si, že dieťa potrebuje kľud a ticho? Omyl. Dieťa potrebuje fén, vysávač a hluk. Keď som to zistila, išiel u nás nonstop z youtube zvuk vysávača- 16 hodín čistého hluku, krása. Prvé dni si hovorím, že sa zblbnem. Pár krát som zabudla, že to mám pustené a snažila sa zívnuť, aby mi odľahlo v ušiach. Po pár dňoch som dospela do štádia zmierenia- lepšie počúvať vysávač ako Spievankovo. A tak si to užívam.

Mimochodom zvuky. Poznáte ten zvuk pípnutia SMS, keď vám píše nový frajer alebo pukanie bublinkovej fólie. Strašná satisfakcia. A od septembra si na zoznam píšem aj – detské grgnutie. Tri hodiny ráno, vaše boľavé kríže, 10 minútové prechádzky po izbe a zrazu vám dieťa grgne do ucha. Hotová symfónia, Bach aj s Mozartom si môžu pískať,

Stratenie pojmu o čase. Vždy som bola časovo neskoordinovaná, nepresná a zmätená ohľadne dňa v týždni. Dnes si prídem strašne orientovaná, keď viem, ktorý je mesiac. November, keby ste chceli vedieť. O mesiac sú Vianoce a potom predpokladám, že zas stratím prehľad, navyše sa bude meniť rok. Strašný chaos. Straš-nýý.

Jediná téma je dieťa. Tak veľmi by ste sa chceli rozprávať aj o niečom inom. Ale - nedá sa. Skúšate, ale nič vám nenapadá. Aj začnete vetu, distingvovane a úplne mimo témy materstvo a po 30 sekundách si uvedomíte, že hovoríte o kojení. A ste, kde ste nechceli. Navyše množné číslo- tak veľmi som sa tomu chcela vyhnúť a potom som sa zrazu videla ako sa pozerám na samu seba, zhora, ako v nejakom filme, ako rozprávam predavačke v obchode- ako kakáme, cikáme a papáme a spinkáme. Snáď to bola tiež matka a pochopila, že prvé tri sa vzťahovali len na moje dieťa.

Obchod je kultúrny zážitok. Prvýkrát som bola v drogérii sama a cítila som sa ako pani. Stála som pri dekoratívnej kozmetike a cítila vietor vo vlasoch ako Leo keď držal Kate na prove Titaniku Bola to minúta a potom mi začalo chýbať dieťa. Ale milé slobodné ženy. Užívajte si obchody a drogériu a kino a výlety- aj osamote. Mať dieťa je super, ale zaberie vám obrovskú časť mysle a už nikdy to nebude len váš čas. Ale- aby som bola aj sentimentálna a trošku patetická /ja môžem, ja kojím) zaberie vám aj obrovskú časť srdca a to stojí za všetko :)

Keď vám dochytajú a dohladkajú tehotenské bruško myslíte si, že ste za vodou. Nie ste. Radšej by mi ľudia mohli ďalej hladkať brucho, len nech mi nechytajú dieťa. Ja týmto pohnútkam nechápem. Áno je milé a krásne, ale to môže byť aj kamoškin manžel a chytáte ho? Nie. Bozkávate? Nie. Ani na rúčku? Nie, ani tam. Tak to nerobte ani s dieťaťom. Aspoň kým je malinké a nemá imunitu. Keď bude staršie a bude sa chcieť mojkať, príde za vami aj samé, zatiaľ mu stačí mama. Prosím, rešpektujte to :)

Dieťa a spánok je samostatná kapitola. Niekedy ste unavení a tešíte sa, kedy zaspí, aby ste ho pár minút na to zobudili štuchaním do líca a ubezpečovaním sa, či dýcha a môžete znovu uspávať, aby ste o pár minút zas štuchali do líca. Nekončiaci kolotoč. Chcela som sa vyhnúť chvastaniu, ale máme najlepšie dieťa na svete a nechápem, že som sa skoro celú stranu ovládala, aby som to nespomenula, ale niekedy si vydýchnete, keď konečne zaspí (je to vhodný čas na to povysávať, oprať a pozerať si do zblbnutia jeho fotky v mobile). Aj u nás prišiel tento stav, keď sa nám zdalo, že sa hýbe, pošepky sme jeden druhého upozorňovali, aby sa nepohol a nenadväzoval očný kontakt. U nás vládnu prísne pravidlá- kto zobudí dieťa, ten ho kojí. A tak sa môj 86 kilový chlap naučil levitovať a ja som vlastne celkom rada, že to kojenie vždy pripadne na mňa, lebo po 4 hodinovom spánku mi to moje krpaté dieťa hrozne chýba.

Toto vám o materstve asi nepovie nikto a viete prečo? Lebo to nie je podstatné. Lebo v sekunde, keď sa vám narodí ten malý človiečik, váš svet sa zmení spôsobom, aký sa opísať nedá. Je to najdokonalejší pocit na svete a na ničom inom už nikdy nebude záležať. Zmysel dostanú aj boľavé kríže, aj kruhy pod očami, aj strach, ktorý budete cítiť vždy. Už celý život bude mať zmysel, lebo je to dokonalá láska, stelesnená v maličkom tvorovi, ktorý vás roztopí úsmevom, a každým jedným malým pokrokom, ktorý spraví. Každý odplakaný zúbok bude mať ospravedlnenie, lebo to znamená, že vaše dieťa rastie a dospieva, pred vašimi očami, nikto, komu ste dali život. Už nikdy nebudete niečo robiť len tak pre nič, všetko budete robiť len kvôli niekomu a nebude vám to pripadať ako obeta. Všetko sa vám miliónkrát vráti a čo dáte, dostanete naspäť.

(Tento článok nie je písaný ako dôvod prečo nemať deti, kto to tak pochopí, tak si môže prísť ku mne po trošku zmyslu pre humor alebo kakao z materského mlieka, oboje je dobré na nervy, vraj :) )

..tehotenstvo ťa naučí, že..

Hovorí sa, že materstvo a vlastné dieťa vás zmenia, spravia lepším človekom a ukážu vám svet z inej perspektívy. Po deviatich mesiacoch výskumu zisťujem, že mňa moje dieťa mení už z vlastnej maternice..

..tehotenstvo vás naučí počítať. 

Doteraz ste počítali v hodinách - kedy pôjdete domov z práce? V mesiacoch - kedy už pôjdete na dovolenku? V dňoch – kedy už bude piatok? V minútach – za 5 minút som nachystaná zlatko – no dobre, toto je relatívne a väčšinou sa to tiež počíta skôr v hodinách :) Každopádne, tehotenstvo vás naučí počítať v týždňoch. Keď sa vás niekto spýta, v ktorom ste mesiaci automaticky vysypete týždeň. Prečo trošku nepotrápiť spolubesedníka malou násobilkou, ak si to túži premeniť na mesiace, štvorkou vie predsa deliť každý. Niekomu to vraj zostáva aj po pôrode a na otázku- koľko má dieťa rokov maminky rady odpovedajú týždňami. Podľa mňa je vhodné s tým skončiť, kým pôjde dieťa na základnú školu, vtedy to začína byť pre okolie náročné..

..tehotenstvo z vás spraví pyšné. 

Na rôzne veci. Oholíte si nohy sama v deviatom mesiaci? Uuuuu. Nemáte hemoroidy ani kŕčové žily? Macherka. Prespíte celú noc a nezobudíte sa na cikanie? Nehovorte to tehotným spolutrpiteľkám, mohli by vás vylúčiť z kolektívu, závisť je zlá vec.

..tehotenstvo vás naučí prijímať komplimenty.

Rôzne komplimenty. Minule mi policajt povedal, bože pani, v koľkom ste mesiaci? Štvrtom? Bola som vo ôsmom. Žiadne - nie ste modelka? Nepoznám vás z reklamy? Máte krásne oči.. Nič také, proste mi len ubral 4 mesiace tehotenstva a ja som sa cítila ako Megan Fox.

..tehotenstvo vás naučí vážiť si veci..

Veci, ktoré oblečiete aj v pokročilom štádiu. Mám pár šiat, ktoré som obliekla pred tehotenstvom a stále ich oblečiem. Keď si ich dávam, pripadám si akoby tých ehm, 17 kíl navyše ani nebolo. Lebo veď - mala som ich aj minulé leto. Špeciálna vďaka patrí nohaviciam na gumičku, ktoré netlačia. Pozdravujem vás, milé tepláky – gajdáky.

..tehotenstvo vás naučí odpovedať na otázky. 

Zdvorilo. Na otázky, ktoré vám nikto nikdy predtým nepoložil. Moja top je - ešte si sa nerozpadla? Takto si predstavujem začiatok serióznej konverzácie v nemocnici pre malomocných. Ale.. chyba. Toto je otázka, ktorú vám začnú dávať hneď, ako vám len trochu začne vytŕčať brucho. Takže pre, všetkých zvedavcov- nie, nerozpadla, môžete skúsiť, ruky nohy stále držia. Ak neveríte, potiahnite.

..tehotenstvo vás naučí sa nečudovať. 

Ničomu. Môj muž minule rozprával naše zážitky s tehotenstvom. Keď v rýchlosti opisoval pohyby malého v brušku, povedal vetu- a tak sa občas hýbe, až mu vykúka hlavička. Hovorím si - môže byť, šak ja si tam nevidím, ale nabudúce ho pošli radšej ešte dnu, nech nenachladne.

..tehotenstvo si s vami robí, čo chce. 

Myslíte si, že ste paňou svojej nálady? Nie, nie ste. Plačem pri televíznych novinách, plačem pri predpovedi počasia, plakala som pri relácii o tortách, keď malému dievčatku odovzdávali tortu bábiky Monsterky v nadživotnej veľkosti. Keď ma môj úžasný chlapec požiadal o ruku, rozosmiala som sa.

..tehotenstvo vás naučí všetko si zapisovať. 

Materská demencia nie je povera. V polke vety zabúdam, čo chcem povedať, nalieham na ľudí, aby mi povedali, čo som chcela povedať. A, teraz to už môžem povedať, raz som dokonca zabudla ísť do práce. Keď mi volala kolegyňa, že kto je dnes v rozpise, veľmi som sa nahnevala, KTO zabudol, kým som nezistila, že.. JA.

Napriek tomu, že nie ste paniami svojho tela, že ku koncu sme ufunené, nemotorné a po pôrode ubolené, je pravda, že je to najkrajšie obdobie života. Lebo tehotenstvo vás naučí, že nech je vám akokoľvek zle a ťažko, tak na konci vás čaká tá najkrajšia odmena :)

Nikdy neviete, čo nemáte, kým to nemusíte okamžite mať..

Múdrosť na úvod odomňa. I keď, keby som napísala, že je to od Ghándiho, tiež by ste mi uverili, že? ;)

Tento blog bude zo súdka - veci tehotenské praktické.

Viem, že v dobe internetu, nie je problém si dohľadať naozaj čokoľvek, i keď kvantum informácií je niekedy dvojsečná zbraň a najlepšie je vydať sa zlatou strednou cestou. Samozrejme, nie vždy sa to dá, keď nejaký článok radí očkovať a iný neočkovať, tak nedáte dieťatu len polovicu vakcíny, všakže? Treba si zachovať vlastný úsudok a okrem rád vševediacich internetových sa spýtať odborníkov, ktorým dôverujete a spoľahnúť sa aj na svoj inštinkt. Ja viem, najlepšie sa učí na chybách iných, ale keď máte prvé dieťa a ako vieme, každé jedno je iné, musíte si to nacvičiť na ňom - prvorodenom.

Začnime od začiatku.

Zistíte, že ste tehotná. Vychádzajme zo situácie, že máte viac ako 14, viete kto je otec, ste žena, máte kde bývať a pod. Proste, že máte všetky predpoklady na to, aby vás táto info potešila. Prvá prichádza eufória, hneď po nej strach. Aj keď ste odolná proti internetovým diskusiám, stavím sa, že väčšina z Vás neodolá a začne googliť, ako sa o seba starať. Tam sa dozviete že vaše dve čiarky ešte nemusia nič znamenať a prakticky prvý trimester, treba celé tehotenstvo brať s odstupom a najlepšie je sa o tom zmieňovať len úzkemu okruhu rodiny a priateľov. Z tohto strachu vyplýva, že si začnete zisťovať, ako sa o seba starať, aby bolo všetko okej a vám sa narodilo zdravé krásne dieťa. Málokto si povie: okej, idem si nakúpiť zeleninu, ovocie, ryby a budem sa stravovať vyvážene a správne. Prvé, čo vám napadne, aj keď doteraz ste brali maximálne vitamín C vo forme pomarančového džúsu, ktorý obsahuje 1000 percent dennej odporúčanej dávky (ktorú aj tak vycikáte) je nakúpiť si všetky možné vitamíny. Samozrejme, dieťatko potrebuje prvé týždne kyselinu listovú, ale najlepšia forma je stále tá prírodná. Pokiaľ ste jedna z tých šťastných, ktorým nebýva zle, skúste sa dopátrať, v ktorých potravinách sa nachádza a ako sa najlepšie vstrebáva a ušetríte minimálne 15 eur (áno, toľko som dala za svoj prvý a nie posledný vitamínový doplnok aj ja. Výsledkom bolo, že mi z neho bolo ťažko od žalúdka a môj doktor sa len pousmial, že rovnako by mi poslúžila aj jeho lacnejšia varianta, v o niečo menej peknom obale a s menšou reklamou).

Ďalšou vecou je bezpečnosť. Aj keď vám racionálnejšie okolie opakuje, že tehotenstvo nie je choroba, je prirodzené sa báť, keďže neviete, čo sa vo vašom tele odohráva. Jasné, nejaké základné poznatky z biológie o včielkach a kvietkoch si človek pamätá, ale tiež som bola a stále som znepokojená, či nemôžem svojim správaním drobátku ublížiť. Podstatné je opäť dať na zdravý sedliacky rozum. Šetriť sa v dostatočnej miere a každý vie, kde má svoje hranice. To, že sa vaša švagriná v piatom mesiaci sánkovala, neznamená, že ste precitlivená, ak vás na sánky nedostane ani pár volov (i keď situácia, že by ma na sánky ťahali voly, mi príde sama o sebe už dosť nebezpečná a radšej by som na tie sánky nasadla, ak by na tom drahé voly trvali), len tie hranice máte inde. Neznamená to ale taktiež, že musíte prestať napríklad šoférovať. Keď som zistila, že mám v bruchu človiečika, trošku som zmiernila a dávam si väčší pozor na iných vodičov, i keď to je vec, ktorú by mal človek robiť aj mimo tehotenstva. Jediné, čo som si zaobstarala bol bezpečnostný pás pre tehotné Be Safe, ktorý odporúčam. Je to niečo ako podsedák, ktorý sa upevní okolo sedadla a spodnú časť pásu si stiahnete a zapnete doňho dole tak, aby vám neprechádzala cez bruško. Je to praktické aj keď sa prejete, určite sa ho nevzdám počas Vianoc a iných sviatkov aj mimo tehotenstva :) Je to jedna z musthev vecí, ktoré považujem za naozaj užitočné.

Na internete je množstvo otázok, ktoré ma zaskočili, keďže by mi nenapadlo, že týchto vecí sa môže človek obávať – od otázky, či škodí pedikúra, farbenie vlasov alebo antibakteriálny gel na ruky. Ale ako píšem, každý má hranice inde. Doteraz si pamätám, ako sa Tomáš so mnou nerozprával, keď som si po poldňovej konzultácii objednala svoje prvé sushi, len s avokádom a tepelne upraveným lososom. A spomínam si aj na pobavený hlas personálu, počas mojej objednávky, keď som si vypýtala Sake Caterpi, ale „poprosím avokádo krájať na inej doštičke ako surového lososa“. Dokonca si myslím, že si ma aj nejako špeciálne uložili v telefóne, lebo vždy, keď volám padne poznámka o doštičke, prípadne dodajú, že lososa určite dôkladne prepečú.

Keď prejde prvý trimester, zvyčajne nastáva takzvaná fáza hniezdenia. U mňa to prišlo niekedy v piatom až šiestom mesiaci, kedy som pocítila náhlu túžbu upratovať, triediť, zhromažďovať a chystať. Fakt, trošku pierok naviac, dve krídla a je zo mňa čistá kvočka. Uvedomovala som si, že som síce len slabo za polovicou, ale jednoducho som mala pocit, že keď si nenakúpim dostatok plienok teraz, nikto to nebude schopný spraviť namiesto mňa, ak by som náhodou skončila v nemocnici o niečo skôr. Ak máte čas, pokojne začnite so zhromažďovaním vecí skôr. Viac ako oblečenie odporúčam nakupovať veci okolo. Ja som spravila zoznam, ktorý bol ma začiatku celkom obšírny a veľmi mi pomohla Tomiho sestra, ktorá mi ku každému bodu dopísala, čo podľa nej áno a čo nie a prípadne, čo mi môže posunúť. Každá z vás má v okolí kamošku, sestru, maminu, proste niekoho, kto jej môže pomôcť s týmto zoznamom, trošku ho preriediť, prípadne tam nejaké veci doplniť. Nech ho ale budete mať akokoľvek vyšperkovaný - to, čo reálne potrebujete, aj tak zistíte až po narodení bábätka. Netreba robiť paniku, čo vám bude chýbať hravo dokúpite vy alebo vás partner. Doba sa posunula, veľa vecí je dostupných, netreba meniť bony ani čakať na zásielku od tety zo západného Nemecka :)

To isté platí aj pri výbere väčších položiek ako je kočík, autosedačka alebo odsávačka mlieka. Nikdy nenájdete ideálny kočík, ktorý bude splňovať VŠETKY vaše požiadavky, tobôž nie pri prvom dieťati. Odporúčam stanoviť si vaše základné požiadavky- teda, či plánujete chodiť viac do terénu alebo do mesta, či potrebujete viac priestoru na zimné bábätko a tým pádom aj na fusak a viac vrstiev oblečenia alebo budete mať letné dieťa a potrebujete dlhšiu striešku, taktiež, či sa budete presúvať viac autom alebo pešo. Záleží aj od vašej výšky, je dobré si k nej prispôsobiť výšku kočíka, aby zbytočne netrpel chrbát. Pri športovej časti je dôležitá aj možnosť polohovania, či je možné dať dieťa úplne do ľahu, alebo nie a tiež aj dĺžka striešky- či je dostatočná, alebo budete musieť ešte riešiť dodatočné tienítko... Pozor si treba vraj dať aj na rozostup koliesok, aby ste o ne nezakopávali. A s týmito info ísť do obchodu. My sme mali šťastie na super personál v BABYSVETE, ktorý sa nám nesnažil vnútiť drahšiu alternatívu, ale vypočul si naše predstavy. Aj keď rodičov začiatočníkov je ľahké spracovať na módnu vychytávku, ktorá je síce drahá, ale taká pekná. (Týmto zdravím Tomáška, ktorého argument proti mojim 10 vedeckým štúdiám o kočíku bol - ale tento je predsa KRAJŠÍ. A to ani nespomínam, že s každým kočíkom sa pokúšal behať aj po výslovnom a opakovanom upozornení predavačky, že na behanie majú kočíky na to určené :D)

Takže ešte raz - dobrý kamenný alebo aj internetový obchod s dostatočným množstvom sortimentu, aby ste si mohli kočík ohmatať je základ. My sme teda len prišli, vybrali a neporovnávali sme s inými obchodmi, keďže nám ponúkli dostatočne veľa informácií a alternatív.

Zvyšok výbavy by som rozdelila na veci, ktoré budete potrebovať vy a ktoré bábo.

Váš zoznam by vám mala poskytnúť priamo pôrodnica, v ktorej budete rodiť. Keď je tam uvedený župan a žabky – nepanikárte - síce je to zámienka si kúpiť nové veci, ale určite poslúži dobre aj to, čo už doma máte. Nočnú košeľu možno budete potrebovať špeciálnu, aby ste mohli kojiť, ale samy uvidíte, aký typ vám vyhovuje, čiže na začiatok, podľa mňa úplne stačia dve. Taktiež biela a ružová je pekná, ale dosť nepraktická farba, ja by som uprednostnila niečo tmavé, kde sa prípadný fľak stratí a samozrejme, ochotný partner vám určite zoberie, počas vášho pobytu v pôrodnici, veci preprať. Ak nevie prať poznačte si to do zoznamu, čo stihnúť do pôrodu a naučte ho to, zíde sa to :)

Veci pre bábätko je tiež dobré si spísať. Samozrejme, najmilšie sú vecičky veľkosti 50, ale ak sa vám narodí 55 cm hebedko, tak ich oblečiete akurát tak na bábiku. Takže zo všetkých vecí primerane, ak bude malé väčšie, či menšie, stále viete niekoho poslať veci dokúpiť. I keď tu, na tomto mieste, som pokrytec a vodu kážem a v skriniach mám už teraz množstvo vecí, ktoré nemá malý šancu vynosiť, ani keby mal veľkosť 56 rok :) chvalabohu za bazáry, kde viete nepoužité, alebo aj menej používané veci posunúť ďalej. Stačí mať trošku času a chuť a aspoň čiastočne sa vám tak vráti investícia do malinkých svetríkov, ktoré vyzerajú nádherne, ale nikdy do nich drobca neoblečiete, lebo najprv bude taký krehký, že sa ho budete báť do toho pchať a keď sa odvážite, už mu to bude malé. Asi platí, čím jednoduchšie, tým lepšie, keď sa malý ogrcká vynikne to rovnako pekne na obyčajnom bielom body aj na tom prečačkanom s macíkmi :)

Hračky sú samostatná kategória a jedna z vecí, ktorých kúpu nezvažujem. Predpokladám, že aj k vám v období šestonedelia alebo aj po ňom budú chodiť návštevy, ktoré si prídu pozrieť nového člena rodiny a prípadne skúmať, koľko z popôrodných kíl ste už dali dole, prípadne prepočítať koľko vrások vám pribudlo z prebdených nocí - kamoši, čo vám poviem.. A tieto návštevy budú nosiť presne vecičky tohto typu hrkálky, hračky, oblečenie. Nie, odsávačku hlienu vám nedonesie nikto, ale pripravte sa na zásoby mojkáčikov až po strednú školu :)

UPDATE- Mojkáčíky sú dôležitejšie ako som písala vyššie. Priznávam, už aj my máme jedného. Spomenula som si totiž, ako som ja odmietala všetky hračky v prospech plyšového psíka, ktorého ocino našiel v aute, ktoré doviezol z odniekiaľ zo zahraničia- ten psík bol úplne zničený, mamina mi ho chcela vyhodiť, ale nakoniec sa zľutovala- oprala ho a ja som ho nosila všade so sebou až kým mu neodpadla hlavička :( Ďalší mojkáčik boli ponožky s tučniačikom, žiadne iné som nechcela a teraz mi došlo, že to, že jedného dna zmizli asi nebola taká náhoda, ako som si myslela vtedy. To, že som bola skromné dieťa, dokazuje, že v úplne rannom detstve som nič plyšové nepotrebovala, stačili mi chlpy z deky, zožmochlené do chumáčíka, ktorými som sa šteklila pod nosom, až kým som nezaspala. Ak bude mať teda náš syn podobné úchylky ako ja, tak s plyšovým ovečko-zajačikom, ktorého som mu nachystala asi nepochodíme, ale za pokus to stojí :)

                                        

                                        

Naučiť sa selektovať informácie je podstatné. To, že po prvom dietati si budete myslieť, že to máte vychytané a už viete čo a ako a čo áno a čo nie, to ešte neznamená, že to tak bude. Každý drobček je individuálny, ale je dôležité si zachovať vyššie spomínaný zdravý rozum.

Na konci pripájam aj môj zoznam vecí, možno sa niekomu zíde a rada doplním aj neskôr, čo z toho sme naozaj využili a čo nie, prípadne budem rada, ak sa podelíte o vaše skúsenosti :)

Kufor do pôrodnice:

Popôrodné vložky, vlhčené obrúsky, ponožky, tampóny do podprsenky, pohár, príbor, utierka, plienky bavlnené 2 ks, čaj na kojenie, sušienky, jednorazové nohavičky, toaletný papier 2 ks, vreckovky obyčajné, sťahovací pás na háčiky, osuška, dva normálne uteráky, dva malé uteráky, župan. Na fotke ešte chyba NUK- umývací prostriedok na riady, plienky veľ. 0 a 1, väčšie popôrodné vložky, prebaľovacie podložky, žabky do sprchy, papuče, 3 ks nočné košele, bavlnené nohavičky, odsávačka mlieka, cumlík a to už je tuším všetko :)

Kozmetická taška pre mňa a pre drobca:

• Gázové štvorčeky, lieh, malé balenie vlhčených obrúskov, rybacia pasta, Pupík na bruško, teplomer, Aviril olej, Sudokrém

• Bavlnená vreckovka- na osviežovanie počas pôrodu, šampón, kondicionér, Nuxe olej, odličovač, sprcháč, mydlo na tvár, odličovacie tampóny, pár obyčajných vložiek, vatové tyčinky, Rosalgin, zubná niť, dve jednorazové žiletky, zrkadielko, notes na zapisovanie kontrakcií, pero, Detol mydlo a sprej, Dermochlorophyl na hojenie rany, kalciová masť, Babylove mastička na bradavky, Garnier krém na suchú kožu, sťahovací obväz elastický na bruško, hroznový cukor, teplomer, pasta, kefka.. 

Taška z pôrodnice:

Oblečenie pre krpca a pre mňa. 

Plus vajíčko a deka na prikrytie, ak bude zimšie.

Oblečenie na cestu :)

Deka

Kozmetika pre drobca do pôrodnice 

Deka SASHE/LittleEye

Odsávačka Avent - BABYSVET

Látka na obliečky a mantinel SASHE/given

Vajíčko Be Safe IziGo - BABYSVET

Kočík dvojkombinácia MUTSY Evo Industrual 2015 - BABYSVET

Pani s veľkým P medzi hryzátkami - žirafa Sophie :)

Košík na veci - H&M, oblečko NEXT

Kefka na prvé 4 vlasy v 5 radoch musí byť :)

Olej na masáž - pre maminu aj drobca

Roztok na umývanie ovocia a zeleniny

Voňavé vrecúška do šuplíkov

Elodie Details podbradník, snáď mi Ríško odpustí tie bodky a volány 

Ponožiek nikdy nie je dosť

Kozmetická taška do pôrodnice v zabalenom stave

..a v rozbalenom (zoznam viď. v texte :) )

Zvlhčovač vzduchu

Zimný fusak Elodie details- BABYSVET

Spomínaný bezpečnostný pás

Kufor do pôrodnice

Orientačný zoznam výbavy-

Pozn. Je to zoznam, ktorý nájdete voľne na viacerých internetových stránkach, je dosť všeobecný, ale ako základ slúži dobre.

Oblečenie

Veľkosť 56:

• body dlhý rukáv a dupačky aspoň 3 kusy, celorozopínacie

• body dlhý rukáv, dupačky a kabátik min. 2 ks,

• pyžamko alebo overal na noc 3 ks

• čiapočka 2 ks,

• teplejšia detská súpravička na chladnejšie počasie napr. fleeceová 1ks,

• poštolky číslo 1 so zapínaním na suchý zips 2ks

• ponožky aspoň 5 ks

Veľkosť 62 - 68:

• body s dlhým rukávom alebo overal s dlhým rukávom 3ks,

• body s dlhým rukávom, dupačky a kabátik 3 ks,

• pyžamko alebo overal na noc 3 ks,

• čiapočka 2 ks- tenká aj teplá a rukavice

• teplejšia súprava na chladnejšie počasie napr. fleeceová 2 ks

• fleecové topánočky, až do 8 mesiacov,

• teplé vrchné oblečenie napr. kombinéza 1 ks,

• teplý fusak do kočíka a autosedačky napr. z ovčej vlny

• pyžamko 7 ks
• pančušky
• mikiny 3 ks

Kúpanie a starostlivosť po kúpaní

• vanička alebo vedierko,

• detská osuška 3 ks,

• žinka alebo jemná špongia na umývanie,

• protišmyková podložka do vane,

• malá plienka 70 x 70 cm 5 ks,

• veľká plienka 80 x 80 cm 20 ks,

• kefka na česanie jemných vláskov a hrebienok,

• nožničky na strihanie nechtov s guľatou špičkou,

• jemná detská kozmetika - mydlo, šampón a detský olejček (Saloos)

• vatové tyčinky na čistenie uší a klasické vatové tyčinky na čistenie detského nosíka,

• lieh alebo iný prípravok na čistenie a dezinfekciu pupíka počas prvých týždňov, ktorý sa zíde aj pri náušničkách

• teplomer do vody

• plastová alebo silikónová lyžička, keďže detičkám sa zo začiatku dávajú každý deň kvapky,

• odsávačka hlienov,

• gázové štvorčeky

• dezinfekcia na prádlo z DM-ky

Prebaľovanie

• prebaľovacia podložka, prípadne prebaľovací pult,

• plienky jednorazové, alebo látkové bavlnené,

• plienky klasické 20-30 ks, používajú sa na mnoho každodenných činností,

• ochranný krém proti zapareninám,

• detské vlhčené textilné obrúsky na čistenie zadočka,

• jednorazové prebaľovacie podložky - využijete pri cestovaní, prechádzke alebo u lekára,

• kôš na použité plienky
• púder a krém na ritku
• fľaška na čaj či vodu

Dojčenie a výživa

• odsávačka na mlieko

• zásobníky na mlieko, mlieko je možné zamraziť a vydrží až 3 mesiace,

• obliečky na vankúš na dojčenie

• fľašky s cumľom 2 ks 125 ml a 2 ks 240 ml,

• kefka na umývanie fľašiek,

• sterilizátor na fľaše,

• ohrievač na fľašky stačí jednoduchý

• špeciálny olejček na masáž bruška, uľavuje pri detskej kolike

Detský spánok

• detská postieľka, prípadne kolíska

• kvalitný matrac - SEGUM

• posteľné prádlo, plachta podšitá 2 ks (nepriepustná), ako prikrývku je možné použiť spací vak alebo deku

• zavinovačka pre zimné deti treba 2 ks

• baby monitor dychu

• baby vysielačka

• spací vak

• detský paplónik a vankúš s malými rozmermi a hlavne nízke, bábätko spí takmer na rovnom, pre správny vývin chrbtice

• návliečky na paplón a vankúš 3 ks,

• ochranný mantinel okolo postieľky

• izbový teplomer,

• hudobný kolotoč nad postieľku – pre stimuláciu dieťatka.

Na prechádzku

• zavinovačka spolu s vložkou do zavinovačky

• paplónik, vankúšik a návliečky,

• deka,

• fusak,

• sieťka proti hmyzu,

• kryt proti dažďu,

• slnečník

• prebaľovacia taška ku kočíku,

• jednorazová prebaľovacia podložka,

• termobox na fľašu,

• krabička na cumeľ,

• retiazka na cumlík,

• držiak na fľašu,

• autosedačka (vajíčko) určená pre najmenšie deti od 0 - 13 kg,

• nosič na dieťa, isofix baza pre vajíčka, zavinovačka do vajíčka (asi Emitex)

Ostatné potreby pre dieťatko

Medzi tie najdôležitejšie patria:

• cumlíky s krytom- dva druhy, rôzne tvary striedať

• lehátko na hranie alebo hraciu deku,

• šatka na nosenie či babyvak,

• polohovací matrac alebo klin,

• teplomer na meranie telesnej teploty s ohybnou špičkou,

• hrkálky alebo hryzátka,

• melodická hračka,

• sterilizátor na fľaše a príslušenstvo k nemu

• odkvapkávač na fľaše,

• malá plastová lyžička na podávanie liekov a vitamínov,

• deky, ktorých nikdy nie je dosť,

• hračky pre new born - len pre inšpiráciu pre ocka alebo starých rodičov,

• kolotoč nad posteľ,

• hryzátko - najlepšie čo najľahšie, aby sa lepšie chytalo do ručičky,

• gumená knižka alebo leporelo

• projektor hviezdičiek

• hračka na autosedačku

Bezpečnosť

• monitor dychu do postieľky
• zástrčky zakryť záslepkami
• premontovať všetky kľučky na zámok, chémia hore krytky na ostré rohy, poistky na skrinky