Veci, ktoré ste sa o materstve vždy báli spýtať (..a vlastne ste ich ani nechceli vedieť)
Začnem zostra. Kojenie bolí.. Áno,
kŕmia nás tým od mlada- pôrod bolí a o tom, čo sa deje na
mieste, kde prejde hlava s plieckami nasledovaná malým človiečikom,
písať radšej nejdem (tí, ktorí o tom počuť nechcú, môžu
predošlú vetu vynechať a to, že toto upozornenie je na konci tejto
vety pramení z mojej čistej zákernosti, haha). Samozrejme, pre
fajnšmekrov je tu aj cisársky rez- že vraj skratka od „rozrežte
mi brucho, vytiahnite dieťa, zošite ma a ja si pár mesiacov
mesiacov v kľude ani nekýchnem“ rez. Ale áno, cisársky znie
lepšie. Kinematografia má metre a metre dokumentov s jačiacimi
ženami počas kontrakcíí, ale ani jednu, ktorá mrví nohami, keď
sa jej dieťa prisaje na krvavú bradavku. Áno, bola som štastná,
že kojím, puto medzi dieťaťom a matkou vytvárajúce s apočas
kojenia je nádherné, tá imunita, ktorú dieťaťu dávate atď.
Poviem vám, žiadne erotické sny- o Nutrilone a fľaši som snívala.
Áno, dnes už prešlo 7 týždňov a je to lepšie, ale žiadam
osvetu- kojenie bolí milé ženy a malo by sa o tom vedieť, ale
napriek tomu je to tá najlepšia forma masochizmu - 50 odtieňov
šedej v materskej verzii :)
Apropó pôrod. Vo filmoch má žena
vždy prehodené niečo cez nohy- najčastejšie zelenú plachtu,
ktorá zabraňuje mužovi, aby videl všetko do detailov. Tak -
takúto plachtu nedostanete. Tomi videl všetko. Môj hrdina, pred
ktorým som sa prvý rok vzťahu tvárila, že ani necikám, mal teda
v priamom prenose.. všetko. Počas pôrodu som povedala len tri
vety. Dve holé: 1. Voda. 2. Tlačím. A jednu rozvitú: Tomisko,
nedívaj sa.
Materinský inštinkt a materinský
spánok prídu po pôrode. Materinský inštinkt teda prišiel
okamžite, o tom po tom, keby mi kázali po pôrode zjesť placentu,
ako jedného času plánoval Tom Cruise- to by som asi zvažovala,
ale keď mi po pôrode priložili na brucho malého Riška to bol
pocit ako Big tasty Bacon po týždňovej hladovke na milióntu (áno,
môj tehotenský apetít nechal značné pozostatky na mojej
schopnosti tvoriť schopné prirovnania.) Materinský spánok sa ale
nedostavil. Moja mamina hovorí, neboj, príde to- keď si bola malá,
spala som pri tebe ako myš na vreci. Tak som sa na to spoľahla.
Tiež som spala ako myš. Vo vreci. Pridusená, polomŕtva. Proste
nič. Zobudila som sa na hlas môjho Tomiho, ktorý mi prikladal
môjho syna- už opatreného a prebaleného vysvetľujúc mu: teraz
mame vytiahneme prso a môžeš piť, neboj sa, ona sa nezobudí. A
spala som ďalej.
To, že ste matka z vás nerobí členku
stáda matiek. Môj muž má tendenciu spájať ma s inými matkami.
Aha, tá má kočík môžete sa kamošiť. No nemôžeme. Tak ako si
všetci fúzatí nebudú rozumieť, len preto, že majú fúzy alebo
sa nebudem kamošiť so všetkými ľuďmi v knižnici, lebo jéééj,
super - všetci sme gramotní.
Vycítite, keď je dieťa hladné. Čo
je nádherné, toto puto funguje obojstranne. Nech spal akokoľvek
tvrdo, nech som si do čaju dala koľkokoľvek rohypnolu, ehm, medu
som chcela napísať, medu. Vždy, keď som otvorila, chladničku.
Keby chladničku, vždy, keď som len pomyslela na jedlo, že by bolo
fajn si dať obed o pol piatej poobede, malý začal plakať. V rámci
popôrodnej diéty veľmi dobré. Hovorím si okej, moje dieťa chce
fit mamu. Potom ale začal plakať, aj keď som odišla behať a to
ma miatlo. Nakoniec som sa naučila jesť za pochodu. Keď som si po
pár týždňoch prvýkrát dala stravu, ktorá nebola 5 krát zohriata
a aj tak studená a mohla som to zjesť po sediačky, bola som
nesvoja a chvíľku som si myslela, že inak ako v stoji už prežúvať
neviem. Ale, vraciame sa spať do normálnych kolají a navyše
naučila som sa kojiť a jesť naraz. Omrvinky v detských vlasoch
rovnajú sa šťastná mama - pamätajte.
Myslíte si, že dieťa potrebuje kľud
a ticho? Omyl. Dieťa potrebuje fén, vysávač a hluk. Keď som to
zistila, išiel u nás nonstop z youtube zvuk vysávača- 16 hodín
čistého hluku, krása. Prvé dni si hovorím, že sa zblbnem. Pár
krát som zabudla, že to mám pustené a snažila sa zívnuť, aby
mi odľahlo v ušiach. Po pár dňoch som dospela do štádia
zmierenia- lepšie počúvať vysávač ako Spievankovo. A tak si to
užívam.
Mimochodom zvuky. Poznáte ten zvuk
pípnutia SMS, keď vám píše nový frajer alebo pukanie
bublinkovej fólie. Strašná satisfakcia. A od septembra si na
zoznam píšem aj – detské grgnutie. Tri hodiny ráno, vaše boľavé kríže, 10 minútové prechádzky po izbe a zrazu vám dieťa
grgne do ucha. Hotová symfónia, Bach aj s Mozartom si môžu
pískať,
Stratenie pojmu o čase. Vždy som bola
časovo neskoordinovaná, nepresná a zmätená ohľadne dňa v
týždni. Dnes si prídem strašne orientovaná, keď viem, ktorý je
mesiac. November, keby ste chceli vedieť. O mesiac sú Vianoce a
potom predpokladám, že zas stratím prehľad, navyše sa bude meniť
rok. Strašný chaos. Straš-nýý.
Jediná téma je dieťa. Tak veľmi by
ste sa chceli rozprávať aj o niečom inom. Ale - nedá sa. Skúšate,
ale nič vám nenapadá. Aj začnete vetu, distingvovane a úplne
mimo témy materstvo a po 30 sekundách si uvedomíte, že hovoríte
o kojení. A ste, kde ste nechceli. Navyše množné číslo- tak
veľmi som sa tomu chcela vyhnúť a potom som sa zrazu videla ako
sa pozerám na samu seba, zhora, ako v nejakom filme, ako rozprávam
predavačke v obchode- ako kakáme, cikáme a papáme a spinkáme.
Snáď to bola tiež matka a pochopila, že prvé tri sa vzťahovali
len na moje dieťa.
Obchod je kultúrny zážitok. Prvýkrát
som bola v drogérii sama a cítila som sa ako pani. Stála som pri
dekoratívnej kozmetike a cítila vietor vo vlasoch ako Leo keď držal Kate na prove Titaniku Bola to minúta a potom mi začalo chýbať
dieťa. Ale milé slobodné ženy. Užívajte si obchody a drogériu
a kino a výlety- aj osamote. Mať dieťa je super, ale zaberie vám
obrovskú časť mysle a už nikdy to nebude len váš čas. Ale- aby
som bola aj sentimentálna a trošku patetická /ja môžem, ja
kojím) zaberie vám aj obrovskú časť srdca a to stojí za všetko
:)
Keď vám dochytajú a dohladkajú
tehotenské bruško myslíte si, že ste za vodou. Nie ste. Radšej
by mi ľudia mohli ďalej hladkať brucho, len nech mi nechytajú
dieťa. Ja týmto pohnútkam nechápem. Áno je milé a krásne, ale
to môže byť aj kamoškin manžel a chytáte ho? Nie. Bozkávate?
Nie. Ani na rúčku? Nie, ani tam. Tak to nerobte ani s dieťaťom.
Aspoň kým je malinké a nemá imunitu. Keď bude staršie a bude sa
chcieť mojkať, príde za vami aj samé, zatiaľ mu stačí mama.
Prosím, rešpektujte to :)
Dieťa a spánok je samostatná
kapitola. Niekedy ste unavení a tešíte sa, kedy zaspí, aby ste ho
pár minút na to zobudili štuchaním do líca a ubezpečovaním sa,
či dýcha a môžete znovu uspávať, aby ste o pár minút zas
štuchali do líca. Nekončiaci kolotoč. Chcela som sa vyhnúť
chvastaniu, ale máme najlepšie dieťa na svete a nechápem, že som
sa skoro celú stranu ovládala, aby som to nespomenula, ale niekedy
si vydýchnete, keď konečne zaspí (je to vhodný čas na to
povysávať, oprať a pozerať si do zblbnutia jeho fotky v mobile).
Aj u nás prišiel tento stav, keď sa nám zdalo, že sa hýbe,
pošepky sme jeden druhého upozorňovali, aby sa nepohol a nenadväzoval očný kontakt. U nás vládnu prísne pravidlá- kto
zobudí dieťa, ten ho kojí. A tak sa môj 86 kilový chlap naučil
levitovať a ja som vlastne celkom rada, že to kojenie vždy
pripadne na mňa, lebo po 4 hodinovom spánku mi to moje krpaté dieťa
hrozne chýba.
Toto vám o materstve asi nepovie nikto
a viete prečo? Lebo to nie je podstatné. Lebo v sekunde, keď sa
vám narodí ten malý človiečik, váš svet sa zmení spôsobom,
aký sa opísať nedá. Je to najdokonalejší pocit na svete a na
ničom inom už nikdy nebude záležať. Zmysel dostanú aj boľavé
kríže, aj kruhy pod očami, aj strach, ktorý budete cítiť vždy.
Už celý život bude mať zmysel, lebo je to dokonalá láska,
stelesnená v maličkom tvorovi, ktorý vás roztopí úsmevom, a
každým jedným malým pokrokom, ktorý spraví. Každý odplakaný
zúbok bude mať ospravedlnenie, lebo to znamená, že vaše dieťa
rastie a dospieva, pred vašimi očami, nikto, komu ste dali život.
Už nikdy nebudete niečo robiť len tak pre nič, všetko budete
robiť len kvôli niekomu a nebude vám to pripadať ako obeta.
Všetko sa vám miliónkrát vráti a čo dáte, dostanete naspäť.
(Tento článok nie je písaný ako
dôvod prečo nemať deti, kto to tak pochopí, tak si môže prísť
ku mne po trošku zmyslu pre humor alebo kakao z materského mlieka,
oboje je dobré na nervy, vraj :) )
Tlieskam:-) Tesim sa na dalsi:-)
OdpovedaťOdstrániťSuper článok o tehotenstve, podobný som čítala aj na https://premamicky.eu/9-tyzden-tehotenstva
OdpovedaťOdstrániť