..materská dovolenka alebo Expektejšn verzus reality
Poznáte tie obrázky šiat z Aliexpresu, ktoré vyzerajú lákavo
a po doručení zistite, že v balíčku sa nachádza batikovaná záclona krížená
s prehozom na gauč z leskima, ktorým si vaša suseda z tretieho chráni
gauč už od tých rokov sedemdesiatych? Viete čo myslím, či ešte googlite, čo je leskimo? :)
Presne tak nejako sa zmenila aj moja predstava. Môj doktor ma na PN-ku
vypisoval prakticky už od marca. Raz bol malý nízko, potom ešte nižšie a pri
každej návšteve sa ma spytoval, či EŠTE robím. Tak som mu najprv sľúbila, že robím LEN do konca apríla, potom to bol koniec
mája a keď som v júni prišla, že okej, môžem ísť teda na PN,
som pripravená, spýtavo sa na mňa pozrel, že prečo preboha, veď mi nič nie je.
Keďže som ale stále mala dosť dovolenky a priestor medzi regálmi v sklade
sa začal priamo úmerne zužovať s tým ako mi rástlo brucho, rozhodla som sa
pred materskou si ešte vyčerpať aspoň dni dovolenky, ktoré som si nasyslila za posledné
obdobie. Priznávam, že marketingová taktika- kúpte to, čo vám donesiem, lebo
som milá a tehotná a hladkám si bruško a už keď sa s tým trápim, hádam to tu nenecháte-
je lepšie než čokoľvek čo som dovtedy skúsila na zákazníka, a podľa mňa, by
uniformy reťazcov mali namiesto hlbokého výstrihu obsahovať predvypchaté bruško,
ale o tom potom a možno aj vôbec - kým si to nedám patentovať :)
Každopádne, moja predstava o dovolenke bola neskutočná.
Mám toho toľko, čo som chcela, konečne podpisujem na staré správy, budem chodiť venčiť
Ruby 3-krát denne, ako sa patrí, stretnem sa s kamošmi, s ktorými na
seba nemáme čas, budem čítať knihy, konečne začnem zas variť, budem pravidelne písať blog, ....
Realita.
Som doma tretí deň. Z toho som bola dvakrat v robote.
Raz na inventúre, druhýkrát sa spýtať na straváče. Tretí deň rozmýšľam, pod
akou zámienkou by som tam znovu šla.
Prečítala som jednu knihu. Rozmýšľam, ktorú
začnem čítať ako ďalšiu. Mám ich na kôpke 5 a pol dňa na ne hľadím. Skončím pri
čítaní Modrého koníka.
Tešila som sa, že budem sama doma. Pol štvrtej poobede a ja
volám frajerovi. Podľa hlasu súdim, že ma robotu, ale nechcem vyzerať, že sa len nudím. Navodím teda problém. Máme
doma muchu. Ako sa doma ocitla mucha, keď mame sieťky? Dostávam vysvetlenie, že
asi vletela z vonku. Hovor ukončený. 10 minút rozmýšľam, či mi prekĺzla
mucha, keď som sa vracala domov.
Myslela som, že Ruby sa bude tešiť, že sme spolu doma a venujem
sa jej. Tešila sa 5 minút. Zvyšok dňa na mňa pozerá a čaká, kedy odídem. Keď
odídem do kúpeľne, počujem psí hlasný povzdych.
Oprala som veci, poschli mi. Chcem ich ožehliť, ale zisťujem,
že by som si tým nabúrala plány na ďalší deň, keďže žehliť plánujem v piatok.
Rozmýšľam o tej muche. Napadlo mi, že Tomáš sa ma včera
pýtal, že na čo vlastne sú vínne mušky. Googlim si vínne mušky. Rozmýšľam, že
mu zavolám, že som na to prišla. Skladám, skôr než telefón zazvoní a rozhodnem
sa, že sa o tom budeme baviť večer, keď sa ma spýta, čo som robila cez deň.
Volám mamine. Zvyčajne ju zruším po minúte, že nemám čas a že si to povieme osobne.
Teraz sa pristihnem, ako jej podrobne opisujem svoj obed a spôsob, akým som
krájala syr. Po 10 minútach ma zruší, že jej tŕpne ruka a musí končiť. Ani ma nenechala dokončiť, že máme doma muchu :(
Odpíšem na staré správy. S potešením zisťujem, že je
ich dosť veľa. Nechám si to na viac dní. Cítim sa dôležito.
Snažím sa dostať do firemného mailu. S poľutovaním si spomínam,
že pred pár dňami som napísala IT-čkárom, že majú zmeniť heslo, aby som sa tam
nedostala. Smutne hľadím na stránku s oznamom, že som zadala zlé heslo.
Otvorím knihu od Nesba, na 40. strane spomínajú topánky značky
ECCO. Robím fotku a posielam to šéfovi. Určíte nemá čo robiť a je rád,
že mu píšem a že som na neho nezabudla.
Plánujem si, čo všetko porobím. Prepisujem to do bločku a škrtám, čo už mám. Potom to prepisujem, znovu bez škrtancov. Googlim si grafomániu a či
by som ju mohla mať.
Píšem blog a ku koncu zistím, že mi chyba diakritika. Zisťujem,
že sa mi to nechce opravovať, ale že mám vlastne dosť času to spraviť. Takže prepisujem
celý blog opäť aj s mäkčeňmi.
Vyrábam ručný papier z novinového papiera. Celý deň na na to teším a pozerám si návody na Sashe. Na druhý deň smutne hladím sa suchú sivú hmotu s kúskami byliniek. Niekde sa stala chyba v mojej manufaktúre.
A to nehovorím o tom, že sa chystám
piecť, variť, šiť hniezdo do postieľky a vyrábať fotoalbumy. Znie to tak
super a mám na to ešte 66 dní. A vlastne je úplne jedno, ak sa aj
vaše predstavy nezhodujú s realitou, ktorá prichádza po nich. Oboje nám
prináša do života potešenie. Predstavy aj sny, ktorými sme nadchnutí v istý
moment a potom zistenie, že aj tá realita, ktorá prišla potom, aj keď je
často odlišná- býva ešte lepšia :)
Pekné dovolenky prajem. Aj tie materské, aj tie obyčajné.
 |
| (c) Vladko Veverka, použité bez jeho súhlasu, snáď mi to odpustí :) |
