Denník malej šošovice..
Au, ďalšie ráno v bruchu. Nieže by mi tu nebolo dobre,
mama sa o mňa stará, pekne mi posiela do bruška dobroty na ktoré mám chuť,
dostávam grísik s kakaukom aj dvakrát denne, ale mám pocit, že sa to
brucho už nechce zväčšovať a ja som nejaký dolámaný. Posledné dni cítim,
že by som sa potreboval poriadne natiahnuť. Navyše je mi akosi teplo, celú noc
sa hniezdim a neviem si nájsť miesto, potom sa z chuti napijem
plodovej vody a celý deň čkám. Navyše moja mama, ktorá mi celý čas
hovorila, aby som pekne ostal v brušku ma posledné dni začína volať von.
Neviem síce na čo a ako sa potom vrátim dnu, ale priznám sa vám - trošku
ma to láka. Chcel by som vidieť mamu aj oca, majú super hlasy, ten mamin sa
trošku ozýva a ocov znie ako šmolko. Naši sú super. Asi som na nich naozaj
zvedavý. Podľa ma by bolo fajn ich ísť pozrieť a potom sa vrátiť sem do
tepla, možno to tu zatiaľ narastie a bude to tu pohodlnejšie.
Okej, dnes je sobota, 12.9., idem na to. Klopem mame celý
deň, aby ma pustila, som dole hlavou a keď to nejde rukami, párkrát ju
kopnem. Sme v pôrodnici. Neviem, čo to je, ale počujem iné bábätká plakať
v diaľke. Má mama aj iné bábätká? Čo to má znamenať? No nie, ja nikam
nejdem, pekne sa ukľudním a prestávam kopať a idem si pospať.
Tak, je nedeľa a zobudili sme sa s mamou doma.
Teraz ma aj mrzí, že som včera nešiel von, možno sme sa mohli pohrať s tými
ostatnými deťmi. Ale neva.
Pondelok, 14.9. Strašná nuda. No nič, včera som sa
definitívne rozhodol. Idem von. Sedem hodín, pondelok, správny čas vypýtať sa
von. Mama je u doktora. Sem sme chodili nejako často. Au. Doktor hovorí
mame, že dnes bude rodiť. Rodiť? Super, akurát dnes, keď som chcel ísť von musí
byť mama zaneprázdnená nejakým rodením. Nevadí, hádam si nájde čas aj na mňa. Musím
si dať strečing, dnes je to tu fakt nejaké úzke. Idem na to. Sme u starkých
a starká núka mame grís. A mama? Nechce. Nejdeme strácať čas grísom,
ideme predsa rodiť. Klopem mame tak silno ako len viem, každých pár minút.
Počujem ju funieť. Haló, mama, neignoruj ma. Okej, dve hodiny, mama nasadá s ocom
do auta a ideme zas do pôrodnice. Do Zvolena. Oco- Bystričan, tuším niečo
šomre o bryndziaroch. Smejem sa. Oco je riadne smiešny, keď šomre. Okej.
Mame dali klystír. Fuj. Tak grís si nedá a klystír hej? Čudné. Mám taký
pocit, že mame neni už dobre. Musím ísť von, aby som sa na to pozrel. Škriabem
sa von, ako to len ide. Ale neviem nájsť tú správnu polohu. Som hlavou dole
predsa. Ale aj trošku bokom, predsa len neviem, či to bol dobrý nápad ísť von.
Ale keď už som sa na to dal. Nebojím sa, veď keby dačo, o chvíľku sa
vrátim naspäť. Mama tlačí. Ona normálne vie, že idem von a pomáha mi. A oco
jej dáva piť. Mama je pomerne ticho a to som ju teda počul už kričať
veľakrát za týchto posledných pár mesiacov. Len smiešne funí. Dokonca funí viac
ako keď sme vyšli spolu na 4. poschodie, keď bolo von asi milión stupňov. Decká,
ale tu sranda končí. Kde to mám hlavu, au, tak tu to fakt už tlačí. No nič,
idem definitívne von. Raz, dva, tri. 16:25 a som von. Wot? To kto je? Kto ma
to drží? Kde je mama? Som ticho, možno si ma nevšimnú a dajú ma naspäť.
Zadržiavam plač nekonečné sekundy až to nevydržím a spustím nahlas, kde je
mamááááá? A už som u nej na bruchu, to je dobre, ale ako sa tak na to
kukám, tam sa naspäť už asi nezmestím. A ani by som už nešiel, je tu aj
oco, kuká na mňa a usmieva sa. Jéj, som nevedel, že je taký fešák, budem
po ňom, už som sa rozhodol. Tak. Kde ma berú? Kto si? Héj, pusti ma ty žena,
chcem ísť k mame. Umývajú ma a merajú a vážia, stiahnem trošku
brucho, okej? 3 a pol kila a 53
cm. Hm, som model, ideálne miery. A teraz ma vráťte mame. A už som
pri nej, je tu aj oco a fotíme sa. Sme riadne pekná rodina, mama síce
vyzerá ako keby si odbehla maratón, ale potom ma ponúkne mliekom a ja jej
odpúšťam. Večer ma berú preč od mamy, vraj, aby si ešte pospala. Prosím? My sa
chceme rozprávať a stískať s mamou, vráťte ma k nej. Ale nevadí,
jednu noc už vydržíme a potom sa už od nej nepohnem.
Utorok ráno a som s mamou. Učím ju ako ma má
prebaliť ale nepočúva ma, tak ju okakám. Tak, teraz už bude vedieť, že to má
robiť hlavne rýchlo. Príde taká milá sestrička a ukazuje mame ako ma má
okúpať. Mama všetko robí 10 krát pomalšie ako sestričky a ja sa jej
smejem. Mama je motovidlo, ale asi ma ľúbi. Pekne sa na mňa kuká a občas má
takú vrásku na čele, keď sa sústredí. Počíta mi prsty, obzerá si každý môj
vlas. Ach táto mama je riadny kontrolór. Ale myslím, že budeme spolu vychádzať.
Je streda a my sme sa odsťahovali na súkromnú izbu.
Máme návštevy a mama by síce najradšej spala celý deň, ale mne sa to páči,
všetci ma obdivujú, asi som fakt pekný a mňa to hrozne uspáva. Prespím
celý deň. V noci, kontrolujem mamu, či je pri mne, čo kedy otvorím oči,
mama sa na mňa pozerá a nespí. Mamy asi nespia, dobre vedieť, aby nebola
sama, budem sa aj ja budiť párkrát za noc, aby sme pokecali a nebolo jej
smutno, keď už je hore. Je s nami aj ocino, menej miesta v posteli,
ale viac lásky, som spokojný.
Je piatok a my ideme domov, ide víkend. Waaau, máme
fakt pekný byt, môže byť. Je tu aj nejaké chlpaté čudo, ale ja našťastie
nevidím do väčšej diaľky ako 30 cm, takže som s ňou v pohode. Som rád,
že ma pustili, aj keď mám vraj nejakú novorodeneckú žltačku. Netuším, čo to
znamená, ale niekde som počul, že každý piaty človek na tejto planéte je Číňan.
Hádam to nevyšlo na mňa, dokelu. Radšej nech má mama tú žltačku, je nejaká
biela, len by jej to prospelo.
Doma sa kúpeme, je to super, naši sa tešia a všetko si
fotia. Asi sa ešte nikdy nekúpali. Mali by to skúsiť, je to fakt pohoda. Mama
mi skúša strihať nechty. Kuš, žena, tie prsty ešte budem potrebovať. Ocovi to
ide oveľa lepšie, podľa mňa je manikér alebo šašo, lebo je smiešny. Alebo oboje.
Spávam s našimi v posteli, alebo naši spia v mojej posteli? Áno,
tá veľká posteľ je určite moja, ale ok, nechám ich tu spať, ale vyhradím si
územie, 20 cm po okrajoch pre každého by im malo stačiť. V noci ich pre
istotu vždy zobudím, keď narušia moje územie, ale prestáva ma to baviť. Keď mám
tri mesiace naši ma dajú do malej postieľky pri tej veľkej, nechápem načo, keď
mame sa mi tam aj tak vždy nasáčkuje v noci, ale nechám to tak, malá
posteľ je tiež fajn, mám tu hračky a obliečky s líštičkou, ktoré mi
vraj ušila starká.
Mám kopu návštev, na každú sa usmievam, ak by ma mama
náhodou ohovárala, že občas plačem, tak jej nebudú veriť. Ale aj tak mama nemá
čo zlé na mňa povedať. Veľa spím, a keď to už fakt so spánkom preháňam,
mama príde a dáva mi prst pod nos. Strašne to šteklí a neviem, o čo
jej ide a zvyčajne sa zobudím. Nemám žiadny režim, u nás doma vládne
anarchia. A keď sa konečne rozhodnem, že idem spávať okolo siedmej, začne
ma niečo bolieť v ústach. Kamienky, normálne mi narástli v ústach kamienky,
svrbí to a uľaví sa mi až, keď sa zahryznem do mamy alebo niečoho čo je po
ruke. Že vraj sú to zuby. Tak to tieto zuby mi nedali spávať? Okej, ale už sú
dva von, dúfam, že ich viac nie je. Tieto dva mi na mlieko úplne stačia. Budem
si režim trošku meniť, posledné dni už nespávam o siedmej, ale až o deviatej
a ako sa mi zachce.
Rána sú super, oco sa mi venuje a hrá sa so mnou, kým
mama spí, potom ide ocino cvičiť a ja otravujem mamu, hladká ma a šepká
aby som spinkal, ale ja viem, že sa len dorába a mama sa chce hrať. Tak sa
smejem a dovolím jej, aby mi spievala a nosila ma, ona to má rada,
tak čo už s ňou?
Zvykol som si spať tak, že si na hlavu natiahnem plienku a žužlem
si cumlík. Mama mi púšťa na mobile všelijaké zvuky, najčastejšie fén, vysávač
alebo srdiečko a mňa to ukľudňuje, pripomína mi to časy v brušku, keď
mi okolo hlavy hučala krv. Som vraj hrozne dobré dieťa. NO veď aj vy ste hrozne
dobrí dospeláci. Väčšinu času sa smejem, len občas, keď sa mi hrozne chce spať
alebo sa nudím narobím veľa kriku pre nič.
Moje prvé Vianoce boli super. Mali sme krásny stromček.
Najprv som bol zmätený- strom v obývke? Si robíte srandu? Ale bolo tam veľa
krásnych svetielok, tak si vravím- okej, prečo nie? :) Oslavovali sme ich doma.
Aj keď inokedy ma treba uspávať, dnes nie, dnes som zalomil ani neviem ako.
Naši sa krásne obliekli, sadli si k stolu a mňa dali do hojdačky k nim, Mmm, tá
vôňa, nejak ma to celé unavilo. A skôr než sa naši pustia do opekancov, ja už
spím. Po večeri, ktorú som prespal nás prišli pozrieť babka s dedom a ujo
Viťko. Aj to som prespal. Najviac ma štve, že som nevidel Ježiška. Ale budúci
rok už mi neujde. Dostal som deku a fusak, superské sánky, a hračky a oblečenie.
Najviac sa mi páči psík, ktorý spieva, mama s ocom občas skúšajú spievať ako
psík, ale nepáči sa mi to, lebo im pri tom nesvieti srdiečko pekne načerveno
ako psíkovi. Vianoce sa mi páčia a mamine mlieko chutí ako medovníčky. Oco
bol cez Vianoce strááááášne dlho doma a veľa sme sa jašili. Stihli sme pár
výletov a ja som konečne videl Tatry. Asi dve minúty a potom som
zaspal, vraj sme boli na Hrebienku. Niekedy si ho pozriem, ale teraz nie, teraz
som si tam pospal. Tatry majú super vzduch na spanie.
Naši ma zobrali aj bežkovať na Králiky a na Šachtičky,
videl som na mame, že je celá v strese, ale oco bol v pohode ako
vždy, dali ma do sánok, oco si dal okolo pása taký popruh a už sme šli. Páni,
ja som bežkár, po ocovi. Šport je strašne namáhavý, tak som si pospal, mm.
Výlet do Štiavnice sa mi páčil tiež, lebo sme sa neprechádzali, ale mama si
dala koláče, ktoré som si dal v mlieku, môže byť a u Divnej pani
majú teda solídny detský kútik, sem sa ešte vrátime.
Od Ježiška sme tiež dostali super pobyt vo Veľkej Rači. Fúú,
čo si ja tam zbalím? Beriem sloníka a psíka a mamu s mliekom, o ostatné
nech sa postará teda ona. Odchádzame 5.2. a prídeme až v nedeľu. Celý víkend
som bol s dedkom, babkou, ujom, tetou, sesterničkou a bratrancom, konečne
niekto iný ako tá nudná mama. A kde je vlastne mama? Aha, tak ona lyžuje? Okej,
nevadí, budúci rok už budem lyžovať aj ja, ale s ocom. Ha!
4.2 som bol prvýkrát plávať v bazéne. Mama ma síce stále
držala, ale neviem na čo. Moje bruško slúži ako bójka a predsa mám už čo to
odplávané za tých 9 mesiacov v brušku. Ale ok, ak má tak lepší pocit, prečo
nie? Je tu s nami aj Ela s mamou Monikou. Ela je kočka, asi som do nej, ale
ešte uvidím, pre istotu tu okuknem aj iné baby (je to raj, všetky sú hore bez,
éééj.) Usmievam sa po deťoch, šímajte moje zuby- vyrástli mi 30.1.- pamätám si
to presne, lebo vtedy má meninky Emka- moja kamoška.
Ešte sa neviem pretočiť z chrbta na bruško, ale všetko
ostatné už viem. A som silný. Mama mi hovorí, že som mocnár mocný. Volajú ma ale všelijako napríklad šošovica, lebo som vraj
taká malá strukovina, alebo ma volajú mošulinka- lebo si viem nahromadiť v spotenej
rúčke žmolky prakticky z ničoho. Hlavu držím
ako polročný minimálne a ľudia mi tipujú o par mesiacov viac a chvália ma aký
som šikovný. Tak asi :)
Boli sme aj na túre na Krížnu- mama ma mala v nosiči a oco niesol Ruby, boli
sme taká smiešna štvorka a mne sa ta prechádzka zdala strašné ľahká, tak som naschvál
stratil rukavicu aby si ocino nabehal o par metrov viac.
12.1 ma mali prvýkrát očkovať. Neviem čo to očkovanie je,
ale povedal som si, že idem do toho. Celý čas som sa usmieval, ale potom som si
to rozmyslel a začal som plakať. Očkovanie odložili. Myslíte, že je to od slova
očko alebo ocko? Teraz neviem, či mi pridelia nového ocka alebo vypichnú očko,
tak mam obavu. A možno to bude dačo úplné iné. Skúšam to o pár dni a už som v
pohode, ani som neplakal, bohuvďaka, moje tučné stehienka ma ochránili. A čo
fakt neznášam je obliekanie, prvé týždne to bola pohoda, to som všade chodil v pyžamku,
ale potom ma mama začala fintiť a čerešňou na torte je čiapka na hlave. To bol čí
výmysel? Sociálku na vás! Na čo sa volám Hollý, keď ma aj tak obliekate?!
Za pár dní mám 5 mesiacov a čas vraj strašne letí a mama si nič nepamätá (vyhovára sa, že je to kojením, ale čo si ja pamätám mamu vždy bola také zábudlivá) a tak mi ide písať vraj denník. Každý deň, o tom, čo sme robili a čo už viem, ale keďže jej bolo blbé začať od piateho mesiaca, tak zhrnula tých posledných pár aspoň do pár viet. Keď budem veľký, ukáže tento denník mojej frajerke, spolu s mojimi holými fotkami a ja sa budem hanbiť ako pes. Teraz našťastie ešte neviem čítať, tak jej odpúšťam, že je trápna a podelím sa o to aj s vami :)
