OLI CHRUM BLOG

..vianočné blogy sa zásadne píšu tri dni po Vianociach..

Chcela som napísať blog o príprave na naše krásne prvé Vianoce s drobcom. Bol november, otvorila som si počítač, napísala tri slová, na sekundu som si odbehla a bol tu Štedrý deň. Pri-sa-háám. Takto to bolo. Lebo matkám beží čas inak. Je taký vtip, že- viete, čo je super na nespavosti? Že sa už len trikrát vyspíte a sú tu Vianoce (ak sa nikto nesmeje, je to preto, že ho hovoríte 21.12. Pre zachovanie vtipnej pointy odporúčam hovoriť okolo septembra.) Tak- matky to majú podobne. Predpokladám, že je to karmický trest za moje šomranie posledný mesiac tehotenstva, kedy som prosila všetkých svätých, aby čas šiel rýchlejšie. Kým sa to cez byrokratické obštrukcie dostalo k povolaným, bol november a vtedy si niekto povedal- jasné, splňme jej to, nech jej teda ten mesiac ubieha rýchlejšie, veď bola dobrá. A bum, na začiatku novembra mám zrazu koniec decembra. Moja mamina tvrdí, že najzaneprázdnenejší na svete sú matky na materskej a dôchodcovia. Mami je od tohto roka tiež dôchodkyňa a minule príslušnosť k sociálnej skupine dávala najavo počas nákupu v Kauflande asi takto- bože, títo dôchodcovia sú už všade, čo nesedia už trošku doma (akože ha-ha- veď aj ja som dôchodca, tak vás to nemôže uraziť. To je niečo podobné ako keď ja srandujem o ženách, ktorým prepína z kojenia a modrého koňa- môžem, lebo som tiež prepnutá kojaca žena, registrovaná na modrom koňovi.) Keďže moja mamina ale na čele nemá vytetované, že je dôchodkyňa, urazila minimálne polku osadenstva Kauflandu, ktoré zachytili jej antidôchodcovské ponosovanie.  Každopádne, premotivované matky to majú ešte ťažšie ako ostatné. Tie premotivované totiž inštalujú svoje deti do kostýmov a pchajú ich pod čečinu, aby následne mohli utekať do fotolabu a vyrábať vianočné pohľadnice- pretože, kto z rodiny a kamošov netúži, aby mu na chladničke viselo moje dieťa, nech sa mi na oči neukazuje.

Premotivované matky zároveň túžia mať dokonalú večeru. Keďže to mali byť naše prvé rodinné Vianoce- predstavovala som si, ako budeme variť kapustnicu, ktorá bude rozvoniavať po celom byte, budeme sa smiať a popíjať medovinu. Naša prvá rozprava o sviatočnom menu skončila hlasnou hádkou o to, koho mama varí lepšiu kapustnicu, padli tvrdé slovné spojenia ako- tá od tvojej je ako zo školskej jedálne, alebo tvoja mama nedáva dosť mäsa. Bolo to jednoducho drsné. Keď sme sa ako-tak uzmierili, prišiel na pretras šalát a to už boli ohrozené celé spoločné Vianoce- lebo, kto má v šaláte hrášok, ten u mňa skončil a v našej rodine sa hrášok nedáva. Situácie ako táto preveria váš vzťah a v rámci jeho zachovania, sme si deň pred Štedrým dňom doniesli mištičky plné šalátov a kapustníc- každý od svojich rodičov. A teda, spoločné varenie sa nekonalo, ale aspoň ten smiech a medovina tam boli..

Druhá kríza sa črtala vo veci zachovania tradícií pri sviatočnom stole. Moji rodičia sa totiž prispôsobili mne a naša tradícia bola prípitok, kapustnica a moje nervózne prešlapovanie, kým ocino dojedal šalát s rezňom, aby som už mohla rozbaľovať darčeky. Všehovšudy 20 minút, aj to už bolo dlho, lebo ako vieme, Vianoce nie sú o jedle, ale o darčekoch. Teda o láske, o láske som chcela napísať, ehm. Za to môj frajer mal 6 chodové menu, a aj keď tehotenská pažravosť ma vytrénovala v jedení veľkého množstva jedla, toto mi znelo ako utópia - oblátky, opekance, kapusta, šalát a ryba. Šmárja, už pri opekancoch som nedokázala myslieť na nič iné len na darčeky. Ja som si presadila len jednu tradíciu- peniaze pod obrusom, dúfajúc, že sa na n zabudne a ja ich objavím v polovici januára- to je tradícia podľa môjho gusta, nie nejaká oblátka s medom.

Posledný víkend som venovala upratovaniu, ako sa patrí. Lebo proste Vianoce bez vyleštených koreničiek jednoducho neprídu. Po trojhodinovom riadení kuchyne prišiel návrh od frajera- upečme si medovníky. Ja teda osobne medovníky nemusím, ale nechcela som kaziť atmošku, tak hovorím ok. Pre lepšiu predstavu je nižšie harmonogram nášho SPOLOČNÉHO pečenia. V rámci promokampane mi to Tomáš vykreslil ako večer plný voňavých medovníkov, smiechu (áno, opäť smiech, nesmie chýbať) a medoviny (ani tá nesmie) a vianočnej pohody.

Realita:

15:06 padlo definitívne rozhodnutie- ideme piecť

15:14 vyberáme recept- Tomáš má vraj výborný a vyskúšaný od kolegyne

15:24 Tomáš priznáva, že medovníky podľa toho vraj výborného receptu, ktoré už 10 minút opisuje nikdy nejedol, ale ZNELI mu dobre

16:02 bojujem s dôchodcami a matkami, ktorým tiež udrelo mlieko, v Kauflande - o múku

16:16 vraciame sa domov

19:30 dieťa uspaté. Čo sa dialo posledné tri hodiny si nepamätám a neverím, že to boli tri hodiny

20:00 začíname piecť vytúžené medovníky

20:05 dávam roztápať med

20:15 miesim cesto

20:25 stále miesim hnusné lepkavé cesto

20:30 prichádza Tomáš a pýta sa, či mi môže pomôcť a že to (hnusné lepkavé) cesto by potrebovalo ete med, podľa neho

20:31 sám príde na to, s čím treba pomôcť a chopí sa zohriateho medu

20:32 napadne mu, že by mohol spraviť hriatô

20:35 stále miesim, tentokrát už hnusné premúčené cesto

20:37 Tomáš hľadá vodku, aby spravil hriatô

20:40 snažím sa vaľkať

20:42 Tomáš hľadá flaštičku na svoje vychýrené hriatô

20:45 cesto vyvaľkané, ruky presilené, ide sa vykrajovať

20:51 Tomáš vykrojil dvoch snehuliakov a 5 srdiečok. Dal si hriatô

20:52 Sadá si na gauč a vyhlasuje, že už nevládze

23:00 Tomáš ide spať. Chváli svoje hriatô a šomre na MOJ nápad s medovníkmi

01:52 dopiekla som poslednú várku

02:10 líham si do postele, dieťa ma zacíti a budí sa. Ja cítim hriatô

02:11 spím a kojím, sníva sa mi ako pečieme medovníky budúci rok už s oboma deťmi. Teda, s Tomáškom a Riškom

Moja rada - ak pečiete rada, idzte na to sama :)

Pre tých, ktorí sa už na tomto mieste pozastavujú nad tým, že som mimo, keď sa snažím spraviť supertruper Vianoce pre moje dieťa, ktoré má tri mesiace,  by som veľmi rada dodala, že podľa mňa Vianoce sú ako stvorené práve pre maličké deti. Možno má môj syn na háku to, ako má zabalené darčeky, ale tá radosť, keď zbadal svetielka na stromčeku. Okej, priznávam, prvých pár sekúnd mal taký wtf výraz, že moja tebe už nadobro zahrablo, nazdobiť ihličnan a napchať ho do izby, ale okej, daj sem prso a je ti odpustené. Ale potom zbadal zas a znova svetielka a tá radosť.. To sa nedá ničím vyvážiť. Fakt. A keď o pár rokov bude chcieť všetky tie neskutočne predražené hračky, budem si s láskou pripomínať, ako mu stačili k detskej radosti len svetielka. A bohvie, možno z môjho syna vyrastá antimaterialista, ktorý si na darčeky nepotrpí a bude mu stačiť, že sme na Vianoce všetci spolu (haha, s mojimi génmi- môžem zabudnúť - všetko bude chcieť).

Keď nadišiel deň eš a šlo sa večerať, všetko bolo načasované presne tak, aby Riči vydržal na večeru a darčeky. Samozrejme, jangmen si o pol piatej zmyslel, že už je dosť veľký na nejaké uspávanie a zaspal sám, len tak, v košíku, stiahol plienku na hlavu a čau. Skoro mi zabehlo hriatô. Tak sme si spravili, chtiac-nechtiac, americké Vianoce a rozbaľovali sme darčeky ráno. Tento rok som mala super nápad - nebudeme si kupovať veľa vzájomných darčekov, ale každý osobitne nakúpi darčeky malému, nepovieme si aké a budeme mať prekvapko pod stromom aj my. Realita - ja som nakúpila darčeky a potom som o nich hovorila pol dňa. Tomáš nekúpil nič, 23. ma nechal vybrať si v Babysvete, čo chcem, zaplatil to a ja som si to zabalila a následne rozbalila, aby sme to mohli používať.

Krpca najviac potešil masthev každej rodiny s malým infantom - hovoriaci psík od Fisher price. Máme ho dva dni, malý ho miluje a ja nenávidím. Je to ale trošku schiza, lebo si zároveň spievam- Si priateľ, si priateľ a rád sa s tebou hrám a rozmýšľam, či sa niekedy ešte budem schopná zaradiť do dospeláckeho kolektívu bez toho, aby mi niekde v pozadí v hlave stále neznela táto pieseň..si priateľ, si priateľ..

U nás momentálne fičí všetko, čo vie hrať a prípadne svieti. A úplný vrchol je, keď sa to dá vopchať do úst a oslintať. Osobný tip okrem psíka je nosorožec. Ktorý sa dá natiahnuť a hrá- tu. Riško si ho sám raz natiahol a zľakol sa. Ale to robí aj keď si kýchne alebo vydá iný nečakaný zvuk zo svojho tela.

Vianoce s dieťaťom nemajú chybu. Ak nemáte deti a ani ich neplánujete, odporúčam ich aspoň na Vianoce. Neviem, kde ich majú. Ale viem, kde ich nemajú- v Kauflande, lebo tam sú len matky a tí dôchodcovia.  Keď ste stále v srdci, hlave a občas aj v prejave dieťa ako ja, Vianoce sú dokonalým spôsobom, ak sa vrátiť do detstva. Áno, možno už nedostanete kooopec darčekov, lebo všetci myslia na najmenšieho člena a každý vám hovorí, že ste už najkrajší dar dostali, skúste sa netváriť ako ja- áno, porodila som dieťa, je super, ale playstation poteší tiež. Ale hlavne si môžete spraviť radosť vy. Možno nie novou kabelkou, lebo šak na čo, keď prebaľovacia taška je takáá super. Ale môžete si kúpiť toho najväčšieho plyšáka- lebo veď pre dieťa. A môžete mať doma bordel aj cez Vianoce- lebo veď dieťa (ktoré síce ešte len leží a veľa bordelu nerobí, ale aj tak..) A môžete kľudne pribrať z koláčikov a máte istotu, že nebudete väčšia ako cez leto- áno, toto sú prvé Vianoce, kedy mám o 20 kíl menej ako v auguste. Môžete pozerať rozprávky a dieťa obložiť vankúšmi, aby nevidelo telku, lebo to je nono. . A tak celkovo. Vianoce vždy boli môj top sviatok. A áno, máme ten najväčší darček a ja mám istotu, že nech je cesto a medovníky akokoľvek lepkavé a vianočný obrus je dokrčený a ja občas nestíham ani zapáli sviečku v adventnom venci, aj tak je všetko dokonalé, kým tu máme nášho malého vianočného škriatka. Vlastne skôr takého trola, podľa rozmerov, objemu líc a počtu dvojitých briad. A ja sa idem stopnúť, lebo by som bola strašne pateticko-romanticko-nostalgická. J

Pár mojich vianočno nevianočných praktických postrehov:

1. Na uspávanie u nás zaberá biely hluk a plienka na hlave. Odporúčam appku soundsleeper- od zvuku vysávača a fénu, maternice až po horský potok a supermarket, 30 minút z každého, neobmedzene, free. Plienka je zadara, natiahnuť cez oči, aktívnejším deťom ju po zaspatí odobrať, aby si ju nestiahli nižšie. Základ pri uspávaní dieťaťa je ale myslenie. Nemusí byť pozitívne, len si musíte v hlave zakázať akúkoľvek myšlienku, čo budete robiť, hneď ako uspíte- lebo neuspíte.
2. Nestrihajte si ofinu v zime. Mňa to chytí zhruba každý tretí rok. Vidím nejakú fotku alebo herečku s ofinou a musím sa dať ostriha. Vždy pred Vianocami. Výsledok je že mám ofinu. Jeden deň ma baví, potom zistím, že dokrkvaná spod čiapky to nie je výhra. 2 mesiace nosenie pukačky ako päťročný redko.
3. Veľmi sa hanbím, aký som asociál. Preto sa hromadne ospravedlňujem všetkým kamoškám, ktorým nedvíham, neodpisujem. Ja už namiesto ahoj mám prednastavené- prepáč, že až teraz, ale... Potešte ma, že nie som sama.
4. Žiadne strenutie nie je náhodné. Ďakujem mojej bývalej spolužiačke Andrejke, ktorá sa u nás zastavila, aj keď bola len pár dní na sviatky doma a dala mi pár super tipov, ako cvičiť s drobcom. Pre maminy v Ba- ak máte možnosť, určite si vyskúšajte hodiny s Aďou naživo alebo na fitshakeri a cvičenie pre krpce Babybalance vám závidím- ak niekto vie o niečo podobnom v BB, dajte mi, prosím, vedieť J
5. Ďakujem za návštevu Maťke s frajerom, ktorí nás prišli pozrieť len tak- lebo sme pekní a tešia sa z každej Riškovej fotky. Špeciálne ďakujem Mati, ktorej som veľmi podobne porozprávala o pôrode a nikdy nezabudnem na výraz jej tváre pri slove nástrih. Milujem moje bezdetné kamky. Ste super. Všetky J
6. Všetci, ktorí máte depku- pozrite si trailer k filmu Zootropia. Po polsky. Bardzo smiesne. Fakt.
7. Z materiálnych vecí ma najviac potešil nový notebooko-tablet Yoga, od Ježiška Tomáška , ktorý som si ani nepomyslela, že dostanem, aj napriek tomu, že môj starý notebook znie ako naštartovaná Mig 21. Z nemateriálnych ma najviac poteší, keď vyzdravie moja mamina, ktorá má chrípku a nevidela som ju od doby, kedy som si u nej vyzdvihla najlepšiu kapustnicu na svete <3

Šťastné a veselé.