OLI CHRUM BLOG

..mandžare dominge o peknom talianskom lete

I. časť

Viete ako sa vo všetkých 48 Coelhových knihách a 452 tajomstvách skutočne o všetkom (od tajomstva lásky až po tajomstvo úspešného vzťahu s vašou svokrou) od Rhondy Byrne píše, že ak niečo naozaj chcete, celý vesmír sa spojí, aby ste do dosiahli? Tak vesmír, ktorý má na starosti moje žiadosti, je mierne nahluchlý alebo nahlúply. Vždy som chcela frajera, ktorý so mnou precestuje celý svet. V mojej hlave sformulovaná táto myšlienka vyzerala takto: CHCEM FRAJERA, KTORÝ SO MNOU PRECESTUJE SVET.

Vesmír mi dal frajera, ktorý:

· Bol ako z iného sveta
· Ušla by som pred ním najradšej na druhý koniec sveta
· Mal vlastný svet
· Zjedol celú múdrosť sveta

Proste niečo vesmír zachytil, ale pointu to neobtrelo ani zľahka.

Keď som stretla Tomáša, tušila som, že toto by mohlo byť ono. Tento chlap, ktorého si obľúbil aj môj pes – tento pôjde so mnou všade. Testovala som ho najprv v Štiavnici, potom v Nitre po opici (nie, toto nie je účelový rým, fakt som deň predtým bola do rána von, a na druhý deň svietilo slnko ako snáď ešte nikdy, au) a nakoniec, keď to klaplo v Nitrianskom Rudne – bolo jasné, že to potiahneme aj ďalej

Obaja nemáme radi klasické letoviská, kde sa nedostaneme ďalej ako 50 metrov od hotela, obaja máme radi Taliansko a obom sa nám nepáčia Taliani a tak voľba destinácie bola jasná – ideme do čižmy. Mali sme luxusné vozidlo, ktoré bolo zároveň hotel, kuchyňa, dokonca by mohlo byť aj WC, ale tam sme si spravili radšej šatník – máme predsa priority :)

..destinácia Pohoda 2013

..hlavné je sa/si dobre zbaliť a nič nezabudnúť :)

Pohoda

..na počasí nezáleží..

Pohoda

Pohoďák

..treska v rožku - delikatesa par excellence :)

Teátro Tatro

..veľké chystanie

..výhľad z autopostele

Prvou predovolenkovou zastávkou bola Pohoda, z ktorej sme ešte dali otočku naspäť do Bystrice – po psa a rezne od maminky. Rezne padli prvých 200 km, pes vydržal dodnes. Že by boli čivavy odolnejšie ako bravčové? Keďže na Pohode sme ťahali do hlbokej noci a nemali sme prestávku na spanie, cestou do Lido di Jesolo, to bol nás prvý cieľ, sme sa striedali a skúšali, kto dá viac kilometrov. Viac som vydržala, za hlučnej pomoci slovenskej hiphopovej starej školy ja, ale Tomimu slúži k cti, že zvyšok dovolenky už odšoféroval on. Asi sa bál, že šoférovať dokážem jedine za sprievodu starých albumov Kontrafaktu a nechcel si spájať návštevu Toskánska s mojím falošným freestylovým prevedením Bengora. Jeho škoda.

Sever Talianska je sever Talianska, ospravedlňujem sa vopred všetkým, ktorý aj v zimných mesiacoch spávajú v tričkách I <3 BIBONE, ale nie – kráčať 200 metrov do vody, aby si bol vo vode, to nie je to pravé. Ľutujem ľudí, čo chodia cikať do mora – tí si poriadne zamakajú kvôli jednému cvrknutiu. Lido bola ale hlavne zastávka za rodinou, ktorá tam bola v tom čase a prečo sa nestretnúť občas takto v exotike, pripadáte si potom ako Geissenovci :

Ahojky moja, no kde sa vidíme? Kde ste?

V Taliansku, no dobre, tak dojdeme, jasne, papačau mojka.

Ďalšie boli Benátky. To tiež nie je moja obľúbená destinácia, ale akurát som mala narodky a taká neplánovaná zatopená romantika nie je nikdy zlá. Blbé bolo, že akurát v ten deň sa celé Benátky rozhodli šetriť a všade bolo pološero až tma. Chvíľku som si myslela, že zhasli kvôli mne, aby na Námestí sv. Marka na mňa vyskočili moji kamaráti a zaspievali mi Živijó, ale mnogaleta v talianskom prevedení sa nakoniec nekonalo

Teraz by som strašne chcela plynule pokračovať, ale práve som zistila, že si nepamätám názvy miest, kde sme boli ďalej. Niektorí toto volajú tehotenská demencia, ale mám to celý život, čiže u mňa to slovo tehotenská môžeme škrtnúť. Keď si pomyslím, že niekedy som ako malá a naivná túžila točiť cestopisné dokumenty, ach. Ale moje príspevky by vyzerali takto... Noo a išli sme do Afriky. Niekde dole, na juh. Pekná zátoka, volalo sa to tam, fúú, no neviem, blízko Serengeti to bolo. Ale až za ním. Alebo pred. Kariéra istá- mohli by ma vysielať možno na nejakom kanáli pre podobne sklerotické matky, ktorým by to nevadilo, aspoň by nemali pocit, že im niečo ujde, ak chvíľku nepočúvajú, lebo by som vlastne ani nič dokopy nepovedala.

Teda, šli sme smerom na juh, boli sme aj v San Marine a to viem celkom presne, lebo tam bolo pekne, a bolo to aj dosť vysoko a ja som sa bála pozerať dole. Čiže San Marino poznám len z pohľadu rovno pred seba a hore. Ak mi ukážete fotku, ktorá zobrazuje v San Marine niečo pod prahom mojich očí- nespoznám ho. Ale je naozaj krásne, veľa ľudí si ho spája len s pretekmi F1, ale má presne to, čo má mať každé talianske mesto – úzke uličky, vôňu pizze a malé obchodíky. Nájdete tu aj pekné hodinky za pár eur ktoré vyzerajú, akoby ale stáli pár eur viac ako len pár eur. A celoročne vianočný obchod. A obchod s miniatúrami všetkého. Fakt krása.

Pri San Marine na dnes končím, pár kilometrov si odložím aj na ďalšie časti. Nabudúce Vám napíšem návod, ako úspešne odignorovať všetky pamiatky vo Florencii a stráviť pol dňa v trojposchodovej Zare, alebo ak stretneš v Taliansku náhodne na ulici kamaráta a pozdravíš sa mu - nodop* čo ty tu - skontroluj si, či nemá za sebou aj (pohoršený) zvyšok rodiny.

P.S.: Ak si tento blog číta Coelho alebo Rhonda, ospravedlňujem sa im. Ich mená som použila len na lepšie vykreslenie situácie. Ako spisovateľských kolegov si ich veľmi vážim. Ehm.

P.S.: Ak tento blog číta niektorý z mojich bývalých frajerov, tiež mám odkaz – nie, nebolo to o tebe (nech už si ktorýkoľvek, bolo to o tom druhom, fakt.)

..na záver pár sanmarinských fotiek - aj s výhľadom, ktorý som aj ja, teda aspoň takto sprostredkovane, videla :)